Procesy, vďaka ktorým sa ropa vyvíjala, trvali milíóny rokov. Väčšina ropy v severnej a strednej časti Stredozemného mora vznikla zo zbytkov jednobunkových rias a baktérií, ktoré v priebehu jurskej doby (pred asi 144-213 milíónmi rokov) boli na morskom dne pokryté rôznymi nánosmi a bahnom. Usadený materiál sa pomaly premieňal na ropu vplyvom tepla a tlaku. Výsledkom je čierna lepkavá hmota zložená z rôznych molekúl, ktoré patria do kategórie uhľovodíkov.

Ropa je tmavá viskózna kvapalina, ktorá sa obyčajne vyskytuje vo veľkých hĺbkach pod zemským povrchom i pod dnom morí. Často sa vyskytuje spolu so zemným plynom, ktorý obsahuje predovšetkým metán. Je to tiež zmes alkánov rozdielnych veľkosti i štruktúr. Spracovaním ropy sa vyrába veľký počet užitočných látok.

Organické látky sa pri zemetraseniach a pohyboch zemskej kôry prepadali hlbšie a hlbšie. Pod vplyvom silného tlaku a vysokých teplôt dochádzalo v útrobách zeme k chemickým reakciám a k fúzii látok. Ropa sa zhromažďuje v závislosti od geologickej štruktúry jednotlivých oblastí v rôznych hĺbkach pod zemským povrchom. Časom sa však začne predierať nahor a zastaví sa až pred nepriepustnou vrstvou hornín. Preto existujú oblasti ako Stredný východ, kde ropa preniká až na povrch a vytvára tam rozsiahle jazerá. Vo väčšine prípadov sa však ropa ťaží z hĺbkových vrtov. Vyťažená hustá tekutina sa nikdy nepoužíva v surovom stave, ale posiela sa na spracovanie do rafinérií, kde ju roztriedia na jednotlivé zložky.

Ropa sa spracúva pomocou dvoch technológii: destilácie a rafinovania. Ropa sa napustí do veľkých zásobníkov, kde sa usadí podľa hustoty jednotlivých zložiek smerom zdola nahor. Zvyšovaním teploty sa získavajú stále ľahšie a ľahšie deriváty.