Rádioaktivita

Pierre Currie a Maria Currie-Sklodowska

Maria Currie-Sklodowska sa narodila sa 7. Novembera 1867 vo Varšave počas ruskej okupácie v rodine učiteľov a bola vychovávaná v rodine poznačenej nedostatkom peňazí. Jej sestra zomrela veľmi skoro a onedlho aj jej matka. Bola výborná študentka so zriedkavým darom sústredenia sa. Mária skrývala sen vedeckej kariéry, koncept nepredstaviteľný pre ženu v tom čase. Ale nedostatok peňazí znamenal, že bola nútená stať sa súkromnou učiteľkou. Urobila veľké finančné obete, takže jej sestra Bronia mohla naplniť jej sen študovať medicínu v Paríži, povzbudzujúc sa nádejou, že jej láskavosť sa môže navrátiť. A tak v roku 1891 plachá Mária prišla do Paríža. Ambiciózna a učenlivá, mala len jednu túžbu, učiť sa. Prešla fyzikálnou skúškou s červeným diplomom a pokračovala matematikou.

Potom poľský priateľ ju predstavil Pierrovi Currie, mladému plachému a uzavretému mužovi. V roku 1895 tento voľnomyšlienkár, známy prácami o kryštalografii a magnetizme, sa stal jej manželom. Rok predtým jej napísal, hovoriac, ako pekné by to bolo "stráviť život vedľa seba v kyvadle našich snov: tvoj vlastenecký sen, náš humanitný sen a náš vedecký sen."

V jej pionierskej ceste sa Mária Currie v roku 1897 rozhodla urobiť si doktorát fyziky. Skúmala žiarenie uránových solí a hľadala iné chemické prvky s vlastnosťami, ktoré neskôr nazvala rádioaktivitou. Vypracovala metódu, pomocou ktorej sa v roku 1902 získalo niekoľko decigramov čistej soli rádia a v roku 1910 získala z Jáchymovského smolinca rádium v kovovom stave. Nobelovu cenu dostala spolu s manželom Pierrom Currie za spoločnú prácu o rádioaktivite v roku 1903. V roku 1911 dostala Nobelovu cenu druhýkrát, a to za získanie rádia v kovovom vide. V čase pôsobenia na Ústave rádia vypracovala a zdokonalila kvantitatívnu metódu merania rádioaktivity.

Vypukla vojna. Mária Currie cítila, že X-lúče by pomohli lokalizovať šrapnely z granátov a pomôcť chirurgom. Organizovala röntgenologické a rádiové vyšetrovacie stanice pre poľné a zázemné vojenské nemocnice. V roku 1921 ju pozvali na prednáškové turné do Ameriky, kde redaktorka pani Maloney organizovala zbierku na zakúpenie jedného gramu rádia pre Ústav rádia v Paríži. 19. apríla 1906 jej zomrel manžel. Mária zomrela 4. Júla 1934 v meste Savoy vo Francúzsku na leukémiu, vyčerpaná a skoro slepá, s prstami obhorenými a poznačenými "jej drahým rádiom". Bola vystavená počas života neuveriteľnému množstvu žiarenia.

Frédéric Joliot-Currie sa narodil 19. marca 1900 v Paríži ako posledné zo šiestich detí obchodníka. Roku 1923 skončil Vysokú školu priemyselnej fyziky a chémie v Paríži a za vynikajúci prospech ho odmenili medailou Pierra Currie. Toto kombinované fyzikálno-chemické vzdelanie ho priamo predurčovalo na výskumy fyzikálnych a chemických vlastností rádioaktívnych látok. Na odporúčanie riaditeľa tejto školy Paula Langevina, dlhoročného priateľa rodiny Currie, nastúpil roku 1925 ako mimoriadny preparátor u Márie Currie-Sklodowskej, riaditeľky ústavu. Tam sa zaoberá elektrochémiou polónia.

V ústave sa zoznámil s Iréne Currie a roku 1926 sa s ňou oženil. Roku 1935 sa Frédéric Joliot-Currie stáva profesorom na Collége de France, kde založil nové laboratórium jadrovej chémie. Krátko nato založil laboratórium jadrovej syntézy v Ivry pri Paríži.

Po okupácií Paríža Joliota-Currie zatkli, ale po prepustení mu umožnili „zdržiavať sa“ vo svojom laboratóriu, ktoré obsadili nemeckí vedci. Počas okupácie Francúzka sa Joliot-Currie aktívne zúčastnil na protifašistickom odboji, keď v jeho laboratóriu vyrábal výbušniny pre francúzke hnutie odporu. Po vojne ho menovali za hlavného komisára francúzkeho Komisariátu pre atómovú energiu. V pevnosti Chatillon pri Paríži pod jeho vedením uviedli do prevádzky prvý francúzky jadrový reaktor Zoe.

Joliot-Currie odmietol zúčastňovať sa na vývoji a výrobe francúzkych jadrových zbraní. Roku 1950 ho aj pre tieto dôvody z funkcie odvolali. Svoju vedeckú autoritu zasvätil boju za zákaz atómových zbraní a zapojil sa do činnosti Svetovej rady mieru. Po smrti Iréne Joliot-Currie Frédéric, hoci bol vtedy už sám ťažko chorý, nastupuje na jej miesto na Sorbonne a preberá po nej i miesto riaditeľa Ústavu rádia. O dva roky, 14. augusta 1958, zomiera v nemocnici Saint Antoine v Paríži.

Iréne Joliot-Currie sa narodila v Paríži ako prvá dcéra slávnej Madame Currie dňa 12. septembra 1897. Po skončení univerzity nastúpila ako preparátorka (asistentka) v Institut du Radium (Ústav rádia).RÁDIOAKTIVITA

Rádioaktivita je jav vyskytujúci sa aj v prírode. Určité prvky sú prirodzene nestabilné, pričom spontánne uvoľňujú rôzne formy energie. Toto spontánne uvoľňovanie energiou nabitých častíc sa nazýva rádioaktivita.

Prirodzená rádioaktivita

Určité množstvo prirodzenej rádioaktivity pôsobí všade okolo nás. Všetky živé organizmy, vrátane nás ľudí, sú čiastočne rádioaktívne, pretože i taký prvok, ktorý je základom všetkých organických molekúl - uhlík – existuje aj v rádioaktívnej forme.

Takmer všetky predmety vyskytujúce sa na Zemi sú čiastočne rádioaktívne, vyplýva to z ich zloženia. Od minerálov a hornín cez pôdu až po vodu.

Samozrejme aj táto prirodzená rádioaktivita je škodlivá. Tomuto žiareniu sa hovorí „pozadie“ a jeho intenzita závisí na konkrétnom mieste, pritom ale priemerná ročná dávka zostáva nemenná. Najväčší podiel na tomto žiarení má plyn radón, ktorý vzniká predovšetkým pri rozpade rádioaktívnych látok a sprevádza napríklad ložiská uránovej rudy, ako je tomu u nás na východe na Jahodnej.

Umelá rádioaktivita

Toto umelé žiarenie vzniká pôsobením človeka. Jeho zdrojom sú rádioaktívne látky používané v lekárstve, spád z nadzemných pokusov jadrových zbraní, ktoré boli až do roku 1963, kedy vstúpila do platnosti Dohoda o čiastočnom zastavení pokusov, veľmi bežné, zariadenia jadrového priemyslu a jadrový odpad. Aj keď umelá rádioaktivita má len relatívne malý podiel na celkovom množstve rádioaktivity okolo nás, môže mať omnoho silnejší účinok, než by sa dalo predpokladať. Niektoré z rádioaktívnych látok vyrábaných človekom (napríklad plutónium, resp. všetky prvky nachádzajúce sa v periodickej sústave prvkov za uránom, nazývané transurány) sa v prírode nevyskytujú. Iné sa síce vyskytujú, ak však preniknú do okolia ako výsledok ľudského pôsobenia, môžu mať iné fyzikálne či chemické vlastnosti, než aké majú v prírode. To môže zároveň prispieť k ich rozšíreniu v prírode, či k ich akumulácii v potravovom reťazci.

Navyše v okolí zaradenia emitujúceho žiarenie býva často vyššia úroveň rádioaktívneho žiarenia, než aký je celoštátny ročný priemer.

A to už nehovoríme o jadrových katastrofách, akými boli postihnuté mestá Hirošima, Nagasaki a Černobyľ, kde nie je namieste hovoriť o akomsi prirodzenom pozadí rádioaktivity.

Zo všeobecných výpočtov a porovnávania prirodzenej a umelej rádioaktivity nie je možné s určitosťou odvodzovať mieru rizika oboch žiarení. Okrem toho nebolo nikdy dokázané, že existujú dávky radiácie, ktoré nie sú nebezpečné.

Každé ďalšie zvýšenie stupňa ožiarenia znamená ďalšie a zbytočné zvýšenie zdravotného rizika.