Lipidy

Lipidy sú po chemickej stránke estery vyšších karboxylových kyselín a alkoholov, ich molekuly sú pomerne chudobné na kyslík. Lipidy tvoria veľmi rozmanitú skupinu látok, ktorej spoločnou vlastnosťou je ich rozpustnosť v organických rozpúšťadlách, ale len čiastočná rozpustnosť, resp. úplná nerozpustnosť vo vode. Majú pomerne nízku teplotu topenia.

Význam lipidov je mimoriadne veľký pre živočíchy ako aj pre rastliny. Lipidy sú nevyhnutné pre stavbu bunkových štruktúr a tkanív, sú zdrojom energie pre organizmus, chránia organizmus pred stratou tepla ako aj pred mechanickým poškodením, zúčastňujú sa na stavbe nervových buniek a obaľujú nervové vlákna, vytvárajú prostredie, v ktorom sú rozpustné látky inak nerozpustné vo vode (niektoré vitamíny, hormóny, liečivá, farbivá).

Rozdelenie lipidov
Lipidy možno roztriediť podľa viacerých kritérií. Podľa pôvodu delíme lipidy:
1.živočíšne, 2.rastlinné.
Podľa konzistencie a obsahu mastných kyselín:
1.tuhé, 2.kvapalné.
Podľa samotného molekulovohé zloženia lipidov som sa stretol s viacerými variantami. Na základe porovnávania viacerých zdrojov som sa rozhodol spraviť "vlastné" :-) rozdelenie lipidov:1.mastné kyseliny - vyššie karboxylové kyseliny, podľa počtu dvojitých väzieb:
1.nasýtené mastné kyseliny - obsahujú v molekule len jednoduché väzby,
2.nenasýtené mastné kyseliny - obsahujú v molekule 1 alebo viac dvojitých väzieb,
2.jednoduché lipidy - estery vyšších mastných kyselín a alkoholu:
1.tuky a oleje - estery vyšších mastných kyselín a trojsýtneho alkoholu glycerolu,
2.vosky - estery vyšších mastných kyselín a jednosýtneho alkoholu s dlhým reťazcom,
3.zložené lipidy - v molekule sa nachádza "nelipidická" časť:
1.fosfolipidy - obsahujú v molekule zvyšok kyseliny H3PO4,
2.glykolipidy - obsahujú v molekule sacharid,
4.izoprenoidné lipidy - lipidy odvodené od izoprénu:
1.terpény a steroidy,
2.karotenoidy.

Mastné kyseliny
Mastné kyseliny sa v niektorej literatúre neuvádzajú ako samostatná kategória lipidov. Môže to byť dané faktom, že voľné mastné kyseliny sú v prírode vzácne, vyskytujú sa skôr v esterifikovanej forme ako hlavné zložky rôznych lipidov.
Po chemickej stránke predstavujú mastné kyseliny karboxylové kyseliny s dlhým postranným reťazcom, nazývané sú preto aj vyššie karboxylové kyseliny. Viac ako polovica živočíšnych a rastlinných mastných kyselín sú nenasýtené (obsahujú dvojitú väzbu), väčšinou sú niekoľkonásobne nenasýtené (2 a viac dvojitých väzieb). Mastné kyseliny s 20 uhlíkovými atómami ako aj mastné kyseliny s trojitými väzbami sú veľmi vzácne. Zvyšovaním stupňa nenasýtenosti, t.j. pribúdaním nenasýtených väzieb v reťazci, znižuje sa teplota topenia mastných kyselín. Mastné kyseliny, ktoré sú tvorené baktériami, obsahujú častejšie aj cyklické reťazce (napr. cyklopropánové kruhy).

Tab. Prehľad niektorých mastných kyselín
Symbol*Bežný názovŠtruktúraBod topenia
(°C)

Nasýtené mastné kyseliny
12:0laurováCH3(CH2)10COOH44,2
14:0myristováCH3(CH2)12COOH52,0
16:0palmitováCH3(CH2)14COOH63,1
18:0stearováCH3(CH2)16COOH69,6
20:0arachidováCH3(CH2)18COOH74,4
22:0behenováCH3(CH2)20COOH81,0
24:0lignocerováCH3(CH2)22COOH84,2

Nenasýtené mastné kyseliny
16:1palmitoolejováCH3(CH2)5CH=CH(CH2)7COOH-0,5
18:1olejováCH3(CH2)7CH=CH(CH2)7COOH13,4
18:2linolováCH3(CH2)4(CH=CHCH2)2(CH2)6COOH-9,0
18:3linolénováCH3CH2(CH=CHCH2)3(CH2)6COOH-17,0
20:4arachidonováCH3(CH2)4(CH=CHCH2)4(CH2)2COOH-49,5
24:1nervonováCH3(CH2)7CH=CH(CH2)13COOH39,0

* Počet uhlíkových atómov : počet dvojitých väzieb

Mnohé z mastných nenasýtených kyselín (najmä v rozmedzí>16 a