Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Alkaloidy

Sú to jedovaté dusíkaté latky rastlinného pôvodu, alkalického charakteru a zásaditej povahy. Názov je odvodený od podobnosti s alkáliami, pretože s kyselinami vytvárajú soli a vznikajú z aminokyselín. Obyčajne sa nachádzajú v semenách, listoch, koreňoch i kôre rastlín a to najčastejšie viazané na niektorú organickú kyselinu (napr jablčnú,citrónovú,jantárovú,..) ale i s cukrami a i. Majú zložitú štruktúru a viaceré z nich možno považovať za deriváty aminokyselín.Z chemického hľadiska sa vyznačujú zásaditosťou (prítomnosť dusíka v molekule). Vytvárajú soli, ktoré sú vo vode dobre rozpustné. Charakteristickým znakom alkaloidov je ich silný fyziologický účinok na vyššie živočíchy a preto sa oddávna používajú ako liečivá a omamné drogy. Pri vyšších koncentráciách pôsobia ako jedy. Voľné sú vo vode nerozpustné.

Alkaloidy rozdeľujeme najčastejšie podľa heterocyklu, ktorí tvorí základ ich štruktúry, napr. na alkaloidy s cyklom pyridínu (nikotín, konín, piperín), s cyklom chinolínu alebo izochynolínu (chinín, papaverín, morfín, kodeín atď. ), s cyklom indolu (strychnín, ergotamín a i.) a pod.

Cannabis- hašiš a marihuana

Rastlina: Konopa siata
Je najväčšmi rozšírená ilegálna droga. Rastlinná živica po stlačení tvorí hašiš, marihuana pozostáva z listou a je preto menej silná. Cannabis sa fajčí alebo je a speje k ľahkému a príjemnému opojeniu. Často považované halucinácie sa pri silnej konzumácii nevyskytujú. Hašiš nespôsobuje závislosť a nespôsobuje, okrem pri fajčení v pľúcach, žiadne telesné škody. Ale môže dojsť k psychickej závislosti.
Chémia: neobsahujú alkaloid, ale THC(delta-tetrahydrocannabinol)- chemická latka zodpovedná za psychotropné zmeny. Je veľmi netypická nie len tým, že nespôsobuje závislosť, ale tiež spomaľuje priebeh rakoviny a škodlivosťou sa vyrovná bežnej cigarete. Je veľa ľudí, ktorí tvrdia, že im pomáha pri liečbe chorôb, ale zatiaľ sa oficiálne nepredpisuje.

Amphetamíny – adrenalín,epinefrín, efedrín, noradrenalín

Pôvod: Efedrín je alkaloid nachádzajúci sa v rastlinách čeľade chvojníkov.
Sú to dopingové látky, ktoré často pôsobia podobne ako vlastný hormónový adrenalín. Na trhu je dostať v dnešnej dobe veľa druhov. Najznámejšia je synteticky vyrábaná droga MDMA, známa aj ako ECSTASY alebo XTC. Vyskytuje sa predovšetkým na technoscéne. Táto droga dáva energiu na pretancovanie celej noci. Často sa v diskotékach používa aj SPEED, ktorý sa na rozdiel od ECSTASY neprehltáva ako tabletka, ale najčastejšie sa ako prášok vsaje cez nos. Vedľajší účinok ja strata chuti do jedla a keď sa človek nepoddá pudu sa pohybovať, škriabe si nervózne prsty a škrípe zubami. Pri neustálom používaní pochádza k paranojám a k nekontrolovateľným citovým splanutiam. Okrem toho hrozí nebezpečenstvo, že človek presilí svoje telo, čo spôsobuje zastavenie krvného obehu alebo pri neužívaní tekutín môže dojsť k dehydratácií organizmu.

Halucinogény – atropín, meskalín, LSD, látky z muchotráviek

Spôsobujú, že si človek myslí, že sa statické objekty pohybujú, vidí tóny a počuje farby a pôvaby vonkajšieho sveta sa inak spracúvajú. Najznámejšia a hlavne v období hippiesakov rozšírená halucinogénna droga je LSD, ktorá bola vytvorená v roku 1938 Švajčiarom Albertom Hoffmannom a pôvodne bola myslená na terapiu psychologických chorôb. Pôsobí asi 8-10 hodín. Okrem tohoto synteticky vyrobeného halucinogénna je aj mnoho prŕodných. Indiáni v Mexiku používali napríklad na náboženské rituály psilocybin, čo sa od účinkov LSD veľmi málo líši. Halucinogénny nie sú telesne škodlivé a nerobia závislým.

Kokain

Získava sa z listov Koka- krovia.(Kokainovník obyčajný)
Biely prášok sa cez nos vsaje alebo sa rozpusti vo vode a potom sa injektuje, ale tento spôsob sa vyskytuje zriedkavo. Táto droga robí čistú hlavu a zvyšuje výkonnosť. Ale môže spôsobovať aj depresie a človek sa stále myslí, že ho niekto prenasleduje. Okrem toho spôsobuje telesnú závislosť. Predávkovanie speje k zlyhaniu srdca a po dlhoročnom užívaní sa vytvárajú v nose vredy a rozožerie sa sliznica. Kokaín varený s práškom na pečenie sa pretvára na drogu, ktorá spôsobuje extrémnu závislom, CRACK.


5.Opiáty

Z vysušenej, varenej a zhustenej šťavy makovice sa získava Rohopium, z ktorého v roku 1803 chemici vytvorili prostriedok proti bolestiam a na narkózu- Morfium. 1889 vytvoril jeden vedec z Ópia neskoršiu drogu Heroín. Biely kryštalicky prášok, bez zápachu a s horkou chuťou. Po injektovaní dochádza k silným pocitom, ktoré označujú narkomani ako orgazmus celého tela a ducha. Jedna dávka pôsobí max. 4 hodiny. Potom sa telo trápi s bolesťou a kŕčmi.

THC - Omamný dym marihuany sa poprepletal až do osemnásteho storočia a mimoriadne zachutil vojsku veľkého-malého diktátora Napoleona. V čase francúzskeho ťaženia v Egypte si touto drogou vojaci zaháňali túžbu po alkohole, ktorý v tejto krajine nebolo možné zohnať. Konopa im natoľko poplietla hlavy, že rázny Napoleon vydal prísny zákaz jej užívania. Pomerne búrlivé ovácie a vďakyvzdania sa neobvyklej rastline dostalo od umelcov, bohémov, bonvivánov, svetákov a flamendrov na konci 19. storočia. V tom čase sa európsky kultúrny svet začína pozvoľna prikláňať a navracať k antickým vzorom. Obdivovatelia ľudského ducha, čistej filozofie a najmä priateľstva vo svojej najušľachtilejšej podobe zakladajú Le Club des Haschischins. Kde inde ako v Paríži. Táto mekka, mesto miest a epicentrum kultúrneho diania priťahuje osobnosti, ako sú psychiater Jacques Joseph Moreau, spisovatelia Théophille Gautier a Gérard de Nerval.

Medzi hašišínmi nájdeme taktiež maliara Ferdinanda Boissarda či básnika Charlesa Baudelaira. Členskú základňu, ubytovanú v elegantnom hoteli Pinodan, onedlho rozširujú na pohľad rozvážny Victor Hugo a neúnavný spisovateľ a kofeinista Honoré de Balzac. Cieľ svätí prostriedky. A tak v romantickej atmosfére benátskych gobelínov a egyptských sôch prežívajú hašišíni desiatky posedení pri káve a hašiši, ktorý má rozšíriť ich vnímanie a prehĺbiť tvorbu. V ovzduší plnom sladkotrpkých výparov vzniká Moreauova kniha O hašiši a choromyseľnosti, Baudelairova a Gautierova zbierka Umelé raje a v rámci nej snáď najznámejšia Báseň o hašiši.

Fajčenie drogy sa stáva módnou záležitosťou, nekonformným postojom, spôsobom, ako vybŕdnuť z meštiackeho sveta plného pretvárky. THC skrátená podobA názvu hlavnej zložky marihuany - tetrahydrokanabinolu, z ktorej pochádza odhadom asi 70-100 % účinkov. THC patrí medzi desiatky látok nazývaných kanabinoidy. Sú obsiahnuté v živičnej látke, ktorú produkujú špeciálne žliazky rastliny. Ďalšou pomerne dôležitou látkou je kanabidiol (CBD). Nemá psychoaktívne účinky, skôr naopak, spôsobuje útlm ("knock-out"), melancholickú náladu a celkovo potláča povzbudzujúci efekt THC. CBD taktiež zodpovedá za to, že počiatočné pôsobenie marihuany sa odďaľuje, čím sa dvojnásobne predlžuje doba omámenia. Dá sa povedať, že táto látka sa v droge považuje za nežiaducu, takže pestovatelia sa ju snažia premôcť ľsťou. Správna taktika spočíva v primeranom načasovaní žatvy, prípadne v tzv. izomerizácii. Jedná sa o umelo vyvolanú chemickú reakciu, pri ktorej sa CBD mení na THC. Ale aby sme CBD iba nekrivdili; medzi jeho pozitíva patria analgetické a antibiotické účinky.

LSD objavil v roku 1938 chemik firmy Sandoz Albert Hofmann, ktorý skúmal psychoaktívne alkaloidy drobnej huby parazitujúcej na obilí. Keďže látku syntetizoval ako v poradí 25. derivát kyseliny lysergovej, nazval ju LSD-25 (dietylamid kyseliny lysergovej). Hneď nato na preparát zabudol a naďabil naň až o päť rokov neskôr. Písal sa 16. apríl 1943. Unavený Hofmann po celodennej práci v laboratóriu nasadol na bicykel ako vždy a po známej trase sa pobral domov. Po niekoľkých metroch sa však začali diať čudné veci. Vedcov spoľahlivý dopravný prostriedok sa stal nezvládnuteľným, krivoľako kľučkoval od krajnice ku krajnici. Hofmannovi sa pred očami zjavovali fantastické bytosti, známe prostredie menilo tvary, farbu, myseľ mu opantali halucinácie. Naveľa-naveľa zvládol svojich obligátnych 6,5 km. Spočiatku nechápal, čo sa to v ten večer udialo. Až neskôr prišiel na to, že v laboratóriu sa mu zrejme nedopatrením ocitlo na jazyku malé množstvo LSD-25. Prvé skúsenosti s drogou boli na svete a jej vyznávači od tých čias oslavujú pamätnú Hofmannovu jazdu ako The Bicycle Day (Bicyklový deň).

Kyselina lysergová je jedným z viacerých alkaloidov kyjaničky purpurovej (Claviceps purpurea), huby, ktorá parazituje na obilí. Tento tzv. námeľ je prudko jedovatý a vyvoláva otravu známu pod názvom ergotizmus. Polosyntetický halucinogén LSD možno syntetizovať tiež umelou cestou. O čo je takýto spôsob výroby zložitejší, o to jednoduchšie je užívanie. Spočíva v tom, že kúsok pijavého papiera sa napustí mikroskopickou dávkou drogy (30 – 100 µg) a vloží sa do úst. Stačí prehltnúť a ... Poruchy priestorového vnímania, pocitu beztiaže a realistické halucinácie totiž vyvolávajú v tripperovi pocit, že vie lietať. Istý psychonaut (ako sa často tripperi medzi sebou nazývajú) sa napr. kochal výhľadom z ôsmeho poschodia. Popritom sa mu odrazu zazdalo, že priamo z jeho okna vedie až k druhému paneláku most. Vydal sa po ňom. Imaginárny most ho neudržal, výletník pád z výšky neprežil.

Výroba kokaínu

Kokaín tvorí spravidla 90 % obsahu všetkých alkaloidov v listoch kokaínovníka. Príprava kokaínu vychádza takmer výhradne z prírodného materiálu. Surová zmes alkaloidov, získaná extrakciou listov kokaínovníka sa zmydelňuje na ekgonín, ktorý sa po izolácii esterifikuje najprv metylalkoholom, potom benzoylchloridom na kokaín. Táto, pre chemika iste poetická záležitosť, vyzerá v praxi oveľa prozaickejšie: po zbere sa listy kokaínovníka krátko presušia, nahádžu sa do veľkých kamenných nádob alebo jám v zemi, ktoré sú vystlané plastovými fóliami a polejú sa kerozínom alebo benzínom, acetónom a nakoniec sa tento kokteil ozdobí nejakou kyselinou, s obľubou sírovou. Potom si námedzní robotníci-šliapači (pisadores) obujú vysoké gumené čižmy a šliapu po tejto, niekedy aj pol metra vysokej, vrstve.

Trvá to celé hodiny a dni, pokým zo zmesi nevznikne hustá zelenožltá formovateľná hmota, zapáchajúca po kyseline sírovej – tzv. kokaínová pasta alebo drogová báza (značne znečistený síran kokaínu). Z kokaínovej pasty sa potom vyššie opísanou chemickou extrakciou získava čistý kokaín. Pre praktické použitie býva kokaín chemicky upravovovaný na chlorid kokainia (cocainum chloratum alebo cocainum hydrochloricum). Výsledkom tejto úpravy sú biele, šupinkovité a lesklé kryštáliky, ktoré majú horkastú chuť, asi po 30 sekundách znecitlivujú jazyk a vyvolávajú na ňom lokálny pocit chladu. V 60. rokoch 19. storočia pomohla koka ku komerčnému úspechu istému Angelovi Marianimu, ktorý vyrábal pastilky, víno a ďalšie prípravky s výťažkom tejto rastliny. Odporúčal ich ako analgetiká, anestetiká a karminatíva. Jeho výrobky boli samozrejme úspešné a milý pán Mariani získal pre výrobu dokonca podporu Vatikánu. Neskôr sa ním inšpiroval lekárnik J. S. Pemberton a navrhol recept na Coca-Colu. Tá skutočne obsahovala výťažok z kokaínovníka až do roku 1904, keď ho zakázali pridávať do nápoja.

Ópium, morfín a napokon v našich končinách stále (neslávne) známejší heroín. Všetky doteraz spomínané drogy boli oproti tejto silnej trojke len akýmisi hračičkami pre nedochôdčatá. Tentoraz však ide do tuhého. Ópium a jeho deriváty otvárajú bránu do sveta skutočnej drogovej závislosti, najstrašnejších „absťákov“ a tragických príbehov. V Európe sa uhniezdilo na prelome 19. a 20. storočia a svoje prvé obete ulovilo v zlatých vodách high society. Holdovanie ópiu a morfínu sa stalo natoľko populárnym, že preniklo dokonca až do panenských kruhov literárnych príbehov. Jedným z najznámejších morfinistov bol legendárny Sherlock Holmes. Najkvalitnejšia surovina dorastá v oblasti tzv. Zlatého trojuholníka, ktorý tvorí Thajsko, Barma a Laos. Botanickému variantu ópiového maku siateho (Papaver somniferum var. album) sa rovnako darí aj v Číne, Iráne, Pakistane, Turecku, Indii a dokonca i v Austrálii. Najlepšie prospievajú rastliny vysadené na slnečných, dobre presvetlených svahoch hôr vo výške okolo 1000 m nad morom.

Najdôležitejším prírodným alkaloidom ópia je morfín. Distribuuje sa v prášku alebo roztoku. Derivatizáciou morfínu vzniká polosyntetický preparát diacetylmorfín, známy skôr pod názvom heroín. Keďže ide o extrémne nebezpečnú, ak nie aj najnebezpečnejšiu drogu, venujem jej jeden samostatný diel Drogového breviára (už nabudúce). Medzi syntetické opiáty patria zvyčajne oficiálne výrobky farmaceutického priemyslu, často úspešne zneužívané aj ako psychoaktívne látky (Dolsin, Valoron, Fortal a i.). Na našom čiernom trhu sa predáva tiež podomácky vyrobená droga „brown“. Jej základ tvorí preparát Alnagon alebo liečivá obsahujúce kodeín, ktorý sa v organizme sčasti premieňa na morfín. Ďalším míľnikom v dejinách ópia bol výsledok bádania a pokusov nemeckého lekárnika Wilhelma Sertürnera.

Začiatkom 19. storočia sa mu podarilo izolovať zo zahustenej šťavy makovíc novú látku. Pre jej účinky ju nazval po gréckom bohovi snov Morfeovi – morfium. Tento rastlinný alkaloid, dnes nazývaný morfín, sa stal trvalou súčasťou celého radu významných liečiv. Bolo však len otázkou času, kedy popri úžitku z novozískaného medikamentu dôjde aj k jeho zneužívaniu. Nové obzory v rámci uľahčenia aplikácie drogy zažiarili v roku 1853. V tom čase lyonský ortopéd Charles Pravaz predstavil verejnosti svoj nový zlepšovák – injekčnú ihlu a striekačku. Morfínuchtiví narkomani sa zlepšováka okamžite zmocnili. V porovnaní so zastaralými metódami sa podkožne aplikovaná droga zbavila niektorých nepríjemných sprievodných znakov. Konzument necítil jej horkú chuť a nepodliehal ani žalúdočnej nevoľnosti či ďalším ťažkostiam. Keďže vlastná chemická príprava morfínu bola technologicky náročným a drahým procesom, čomu zodpovedali aj ceny, nová droga spôsobila rozruch najmä v mondénnej spoločnosti. Púzdra na cigarety nahradili injekčné súpravy, ktoré honosnosťou odrážali postavenie svojho vlastníka. Vhodným darčekom tohto druhu pre milenku alebo priateľa sa stali zlaté, bohato gravírované umelecké skvosty či krištáľové dózy na morfín. Krásnu súpravu vlastnil aj Sherlock Holmes v najnovšom britskom televíznom seriáli, kde detektíva vykreslili ako celkom slušného mofinistu. Zložitejšie prípady by bez svojej drogy pravdepodobne vôbec nevyriešil. Spolu s morfínovou hystériou sa však na povrch začínajú vynárať takisto prvé prípady predávkovania touto drogou.

Meskalínové gombíky, obsahujú halucinogén meskalín Meskalín je jedným z približne 60 druhov alkaloidov, ktoré peyotl obsahuje. Jeho chemický názov je krkolomný, nechemikovi nič nepovie, a tak ho vynechávam. Dôležitejšie je, že meskalín tvorí asi tretinu z celkového množstva alkaloidov v rastline. Pre bližšiu predstavu: táto látka je svojím chemickým zložením blízka napr. adrenalínu, noradrenalínu či dopamínu.

Kata jedlá (Catha edulis) je stálozelený ker či skôr menší strom, Niekedy v polovici 70. rokov dvadsiateho storočia vedci izolovali z listov katy niekoľko alkaloidov (tzv. katedulínov). Najvýznamnejšie z nich sú katín a jeho prekurzor katinón. Tieto látky majú podobné stimulačné účinky ako amfetamín.

Všetky ľuľkovité rastliny obsahujú najmä tropánové alkaloidy atropín a skopolamín. Sú to látky, ktoré môžu u spotrebiteľa vyvolať určité zmeny vedomia a v úzkom slova zmysle patria do skupiny delíriogénov s určitým vzťahom k halucinogénom typu lysergamidu (LSD) alebo meskalínu.

Mandragora, DURMAN Zatiaľ čo telo sa naučí tolerovať narkotické a halucinogénne zložky, znáša ich pomerne dobre, niekde v pozadí úradujú tropeíny. Ich vplyvom sa ničí srdcový sval. Ľulkovec zlomocný je halucinogén s účinkami podobnými ostatným ľuľkovitým rastlinám. Otrava sa prejavuje bolesťami hlavy, brušnou kolikou, postihnutý stráca chuť do jedla. Blen Blen spôsobuje vizuálne fantasmagórie, vymazáva všetky spomienky a tiež tlmí bolesť.
  • Lysohlávky - psychózy, depersonalizácia. patologické zmeny vnútorných orgánov
  • Durman - halucinácie, otrava, smrť
  • Muchotrávky - poškodenie mozgu a pečene, smrť

 


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk