Pri vyšších koncentráciách sa objavuje zrýchlené dýchanie , stúpa tep aj tlak, oslabuje sa sluch. Väčšie množstvo spôsobuje vážne poruchy v organizme. Pri 10 % koncentrácii CO2 vo vzduchu nastáva strata vedomia a smrť udusením. Pri 20 % koncentrácii vpriebehu niekoľkých sekúnd ochrnú životne dôležité centrá v mozgu. Oxid uhličitý je 1,5-krát ťažší ako vzduch, dobre sa skvapalňuje. Pri priamom kontakte so skvapalneným alebo tuhým CO2 je možné poškodenie tkaniva nízkymi teplotami. Suchý ľad (tuhý CO2 ) sa používa v kožnej medicíne na vypaľovanie pigmentácii. CO2 sa dobre rozpúšťa vo vode, pričom čiastočne reaguje s vodou

Pre človeka je nebezpečné zdržiavať sa v prostredí s oxidom uhoľnatým CO . Oxid uhoľnatý je prítomný v svietiplyne (8-12%), ale vzniká tiež pri nedokonalom spaľovaní uhlíkových zlúčenín. Odhaduje sa, že ročne sa spaľovaním palív uvoľní do atmosféry asi 3.10 kg oxidu uhoľnatého.

Výfukové plyny spaľovacích motorov by podľa normy mali obsahovať 3-7% CO. Aj pri niektorých procesoch prebiehajúcich v prírode, napr. pri oxidácii metanu, do atmosféry uniká asi 1.10 kg CO ročne. V prírode je však ustálená rovnováha medzi vznikom a zánikom oxidu uhoľnatého. Tento bezfarebný plyn sa pri styku s krvou viaže na hemoglobín 130-krat aktívnejšie ako kyslík.

Vzniká karbonylhemoglobín COHb. Oxid uhoľnatý po uvoľnení z krvi zostava ešte viazaný v myokarde a pečeni. Pri koncentrácii 65% COHb v krvi nastáva smrť. Sú prípady, že po jednom vdýchnutí CO môže nastať bezvedomie, kŕče a smrť, závisí to od citlivosti organizmu. V mestských častiach s vysokou automobilovou premávkou je koncentrácia CO okolo 5 mg.m-3. Pri koncentrácii 15 mg.m-3 treba vyhlásiť stav ohrozenia. Pri nižších koncentráciách COHb v krvi sa otrava CO prejavuje najčastejšie bolesťami hlavy, závratmi, hučaním v ušiach, búšením srdca, bolesťami končatín. Na každého fajčiara možno pozerať ako na postihnutého chronickou otravou CO. Časť ťažkostí a pravdepodobne aj chorôb, na ktorých sa fajčenie podieľa, možno pričítať účinkom CO. Rýchlosť nástupu otravy závisí nielen od koncentrácie CO, ale aj od individuálnej citlivosti, fyzickej činnosti a zdravotného stavu. Pri záchranných akciách treba použiť v ochranných maskách filtre s náplňou Hopkalit, lebo bežné filtre CO nezachytia. Výskumy poukazujú, že CO sa vytvára aj v tele človeka pôsobením enzýmu hemoxygenázy na krvné farbivo a účinkuje ako hormón.

Oxid uhoľnatý je vlastne plyn bez zápachu, bez farby a jedovatý. Vyrába sa prechodom oxidu uhličitého nad horúcim uhlíkom a spaľovaním uhlíkových palív za obmedzeného dávkovania vzduchu. Vo vode sa nerozpúšťa ,horí modrým plameňom a je redukčným činidlom. Používa sa v zmesi s H ako vodný plyn, s N ako generátorový plyn a s H, metanom v svietiplyne.

Kyselina uhličitá len veľmi slabo disociuje na H+ a HCO3- ióny. Uhličitany a hydrogénuhličitany majú význam ako tlmivé sústavy vo vnútornom prostredí organizmu. Pri acidóze sa používa
hydrogénuhličitan sodný. Nadmerné dávky však môžu spôsobiť až alkalózu. Zámena jedlej sódy (NaHCO3 ) za praciu sódu (Na2CO3 .10 H2O) môže byť nebezpečná.

Uhlie: Vrstvy uhlia sú uložené pod zemou v slojoch, ktoré vyzerajú ako vrstvy krému v torte. Niektoré vrstvy sa nachádzajú v blízkosti povrchu a dajú sa ťažiť rýpadlami. Hovoríme tomu povrchové dobývanie. Väčšina vrstiev je však uložená oveľa hlbšie. Musia ich dolovať baníci, ktorí používajú ťažké stroje. Ročne sa vyťaží 5 000 miliónov ton uhlia a približne polovica z toho sa spáli v elektrárňach pri výrobe elektriny. Z tvrdého uhlia, ktoré sa
nachádza hlboko v podzemí, sa pri spaľovaní uvoľňuje viac energie.