Vzduch

Pôda, voda a vzduch predstavujú základné zložky životného prostredia. Vzduch je chemická zmes látok, obsahuje: 21 % kyslíka, 78 % dusíka a 1% iných plynných látok.

V tomto 1 % sa nachádza oxid uhličitý, vodná para, vzácne plyny a zmes znečisťujúcich látok.
Atmosféra – plynný obal Zeme tvorí niekoľko vrstiev. Nad zemským povrchom do 8 – 16 km siaha troposféra. V tejto vrstve ja najviac až 80 % vzduchu, vodná para, prevláda život a zmeny počasia.

Kyslík – je nevyhnutný pre život všetkých živých organizmov. Ľudské telo obsahuje až 62 % kyslíka. Kyslík je dopravený k bunkám za pomoci krvi, a to červeným krvným farbivom – hemoglobínom, ktorý viaže na seba vzdušný kyslík v pľúcach. Vznikajúci oxid uhličitý vydychujeme do prostredia.

Mohutnou továrňou kyslíka sú rastliny, lesy. Rastliny zo vzduchu prijímajú oxid uhličitý v procese fotosyntézy účinkom slnečného žiarenia tvoria cukor a kyslík, vydychujú do atmosféry.

Oxid uhličitý je ťažší ako vzduch, preto sa hromadí pri zemi.
Dusík je podstatná zložka vzduchu. Medzi kyslíkom a dusím v ovzduší je stály pomer. Je prítomný v životne dôležitých zlúčeninách. Dusík je nehorľavý.

Fyzikálne a chemické vlastnosti ovzdušia sa menia s výškou nad zemským povrchom, tlak aj hustota ovzdušia klesajú a atmosféra plynulo prechádza do medziplanetárneho priestoru. Teplota sa nemení rovnomerne, vrstvy ovzdušia nadobúdajú rôzne teploty, podľa spôsobu pohlcovania slnečného žiarenia. Atmosféra ako celok je v dynamickej rovnováhe so svojím okolím, so zemským povrchom, hydrosférou, biosférou a s kozmickým priestorom.

Vzduch má niektoré osobitné vlastnosti, ktorými sa odlišuje od iných prírodných látok. Je všade prítomný, jeho výskyt nie je viazaný na určité miesta, netreba ho dopravovať a jeho používanie nie je obmedzené štátnymi hranicami. Človek ovplyvňuje ovzdušie intenzívne, mnohostranne a väčšinou negatívne.

V súčasnosti najohrozenejšou zložkou prírodného prostredia je práve ovzdušie a jeho znečistenie rýchlo vzrastá. Medzi negatíva ovplyvňujúce ovzdušie patrí smog, dym, priemyselné plyny spôsobujúce skleníkový efekt: CO2, CH4, N2O, O3, CO NOX, uhľovodíky, aerosóly, vodná para.

Látky, ktoré sa pri priemyselnej činnosť dostávajú do atmosféry stenšujú ozónovú vrstvu natoľko, že vytvárajú „ozónovú dieru“.
Ochrana vody a ovzdušie je globálnym problémom, ktorý sa týka existenčných podmienok celého ľudstva a musí sa riešiť spoluprácou všetkých štátov a národov.