Drogy

“Do mora problémov ľudstva patria aj drogy. Je preto paradoxné, že práve od nich veľa ľudí očakáva riešenia. A pritom jediná istota, ktorú im droga môže dať je to, že im zoberie absolútne všetky istoty a osobnú slobodu.“


Problematika drog a ich užívania patrí dnes k bežne diskutovaným témam. Posledné oficiálne štatistiky poukazujú na to, že okolo 13% mladých ľudí už má vlastné skúsenosti s drogami. Svet umelého raja je nesmierne lákavý a príťažlivý hlavne pre mladých ľudí, ktorí sú ich riziku najviac vystavení pre podceňovanie vlastného zdravia a najmä svoju neskúsenosť. Drogy sa stali súčasťou našej spoločnosti a bolo by nezodpovedné myslieť si, že v nej nezostanú. Musíme sa naučiť v tomto svete žiť tak, aby sme nepodľahli tlaku drogy. Prečo vlastne človek siaha po droge? Dôvodov je veľa, zbavenie sa bolesti, zvýšenie výkonu, zvedavosť, túžba po dobrodružstve a neobvyklých zážitkoch, protest, podporenie pocitu slobody, inšpirácia, konflikt, snaha prispôsobiť sa parte, túžba odlíšiť sa, byť zaujímavý, snaha o rýchlu relaxáciu po strese v práci alebo v škole, prekonanie sociálnej nesmelosti. Čo si myslíte, čo je na týchto dôvodoch a prianiach zvláštne? Respektíve, je na nich niečo zvláštne? Samozrejme, že nie je. Nie je medzi nami nikto, kto by všetky tieto túžby alebo problémy nemal veľakrát v živote. Aj napriek tomu nie je väčšina z nás na drogách závislá. Znamená to, že vieme riešiť svoje problémy a napĺňať svoje priania iným, menej nebezpečným spôsobom. Drogy však závislým ľuďom nepomáhajú riešiť ich problémy, hoci krátko po použití drogy môže mať človek pocit, že sa cíti lepšie, cíti sa plný energie a nápadov no po doznení účinku drogy sa problémy zvýrazňujú ešte viac, čo spôsobuje že človek siaha po ďalšej dávke drogy. Účinky drog na psychiku a celý organizmus, vrátane následného možného poškodenia zdravia sa líšia podľa druhu drogy, na ktorej je človek závislý. Drogy vyvolávajú u ľudí: uvoľnenie až útlm, spánok so živými snami, blaženosť, tichú alebo hlasitú eufóriu, odstránenie pocitu únavy, zrýchlenie psychických funkcií a pocit nadmerných schopností, zmeny vo vnímaní času, priestoru, zvukov, farieb alebo aj psychotické poruchy v zmysle halucinácií, pocitov prenasledovania. Od jednoduchého zvyku je potom už len krôčik k závislosti, t.j. nutkaniu brať drogu stále a pravidelne pre jej účinok na telo aj psychiku. U človeka poznáme závislosť od drogy psychickú, telesnú aj kombinovanú. Psychická závislosť je ako spiaci had.

Had je chladnokrvný živočích. Keď sa ochladí zalezie do diery a spí. Beda ale, keby sa oteplilo, alebo ho niekto dráždil. Potom by had vyliezol a mohol by uštipnúť. Psychickú závislosť nemôžeme úplne odstrániť. Môžeme však zdravým a bezpečným spôsobom života a ďalšími postupmi ju oslabiť tak, že nechá človeka na pokoji. Vziať si drogu je pravým opakom toho, čo chceme. Je to ako by niekto skúšal spiaceho hada závislosti štekliť pod bradou. Fyzická závislosť je stav keď droga zasiahla biochemický metabolizmus každej bunky vášho tela, zabudovala sa do jej štruktúry a ak chýba, metabolizmus odmieta fungovať, čo sa prejavuje abstinenčnými príznakmi ako sú potenie, trasenie a iné závislosti od drogy a jej používania. Kto je vlastne človek závislý na droge? Podľa mňa je to človek trpiaci chorobou zvanou drogová závislosť. Ide o stav, kedy človek pokračuje v užívaní drogy aj vtedy, keď mu spôsobuje zdravotné, psychické a iné vážne problémy. Nemôže s tým prestať, alebo brať drogu kontrolovane. Organizmus už nemôže fungovať bez drogy. Silná a zdravá osobnosť sa vyznačuje harmóniou, schopnosťou úspešne a efektívne riešiť svoje problémy, rýchlo a dobre sa rozhodovať, má svoj cieľ a rozhoduje sa slobodne na základe informácií. Jeho múdrosťou sú informácie a informácie ho robia slobodným. To, čo závislý človek musí zvládať, je životné volanie organizmu po nasýtení, pri ktorom nepoužíva ani jednu z daností, ktoré nás odlišujú od zvierat. Väčšina ľudí závislých na droge sú normálny občania, zo všetkých zárobkových a spoločenských vrstiev. Je pravda, že každá vrstva a veková skupina má svoje obľúbené drogy, ale to nie je podstatné. Spája ich však dôvod , alebo dôvody, pre ktoré prepadli drogám. Pod vplyvom drogy sa človek často chová neopatrne a môže druhých vyprovokovať. Druhí taktiež môžu využiť stav nepríčetnosti nadrogovaného človeka a môžu ho prepadnúť alebo okradnúť. Pod vplyvom drogy konajú ľudia často nezmyselne alebo nebezpečne. Od drog je naozaj len malý krôčik k násiliu. Medzi drogami a násilím existuje viac súvislostí. Niektoré drogy, hlavne pervitin, kokaín, ale aj alkohol , prenikavo zvyšujú riziko násilného jednania. Možnosť násilného jednania rastie i v súvislosti s nepríjemnými duševnými alebo telesnými stavmi po vysadení drogy. Ľudia, ktorí berú drogy, sú častejšie obeťami násilia zo strany druhých. To má viac príčin. Títo ľudia bývajú neopatrní a môžu byť ľahká obeť útoku. Motívom násilného konania môže byť aj snaha zaobstarať si prostriedky na drogu.

Rastúce problémy s drogami, ktoré v poslednej dobe zaznamenávame, nútia spoločnosť zaujať k tejto otázke stanovisko a rozhodnúť sa pre najlepšiu cestu riešenia. Je to úloha nielen pre tých, ktorí riadia a rozhodujú ale pre každého z nás. Prevencia je vlastne predchádzanie problémom choroby. Bohužiaľ prevencia závislosti nie je očkovanie, ktoré môžeme vyrobiť, potom použiť a tým mať problém vyriešený. Je veľmi náročná na čas a vyžaduje rôznorodé prístupy. Musí začať v rodine prakticky od narodenia dieťaťa. Práve v rodine sú uložené základy budúcich náchylností či odolností voči rôznym problémom. Drogová závislosť sa dá liečiť, no nedá sa vyliečiť ! Úspešnosť liečenia narkomanov je 2-3 %, čo je nižšie percento úspešnosti ako pri liečení rakoviny. Všetci liečení už nikdy nebudú abstinenti, celý život ostanú abstinujúcimi narkomanmi. Platí pre nich buď alebo. Narkomani, ktorí sa úspešne liečili, sú schopní prežiť len v prostredí neustálej pomoci pri prevencii, v komunitách a pod celoživotným terapeutickým dohľadom. Na záver by som chcel uviesť slová abstinujúcich narkomaniek, ktoré sú v procese liečby: „Prosto to neskúšajte, pre ten pocit to nestojí za to. Teraz sa učíme tešiť z maličkostí a žiť pre iných. Na seba sa ani nepamätáme, na nič čo bolo pred drogou, nevieme kto sme. Veľa ľudí z našej partie už nieje medzi nami a je hrozný pocit kľačať pri ich hrobe. Neviete, či sa máte tešiť, že ste mali šťastie alebo či smútiť nad tým, že ste vždy chceli pokecať ako dvaja vyliečení bez heráku.“.