Keď človek spoznal užitočnosť prírodných druhov uhlíka, pokúsil sa pripraviť tepelným rozkladom organických látok obsahujúcich uhlík bez prístupu vzduchu ďaľšie druhy mikrokryštalického grafitického uhlíka. V milieroch, dymiacich na pasekách hlbokých lesov sa pálilo drevné uhlie, ktoré sa používa na kúrenie. Maliari ho používajú pri skicovaní. Drevné uhlie na svojom veľkom povrchu pohlcuje zápachy tukov a jedovatých látok. Suchou detiláciou - zahrievaním bez prístupu vzduchu čiže karbonizáciou mení človek uhlie na koks, ktorý je potrebný na redukciu kovov z rúd v hutníckych peciach. Pri tomto procese vzniká koksárenský plyn, ktorý sa ako svietiplyn používal v minulosti na svietenie a vykurovanie. Spaľovaním koksárenského plynu ochudobneného o vodík a metán alebo z naftalínu sa vyrábajú sadze, ktoré sa používajú na prípravu černidiel, tušov a krému na topánky.

Suchou destiláciou kostí sa získava kostné uhlie, spodium, vhodné pri odfarbovaní tukov. Spálením krvi sa pripravuje živočíšne uhlie, ktoré sa používa pri zažívacích ťažkostiach. Z kôstok sliviek a zo škrupín kokosovývch orechov sa vyrába aktívne uhlie, ktoré má veľký absorpčný povrch pohlcuje škodlivé plyny z ovzdušia v protiplynových ochranných maskách.

Účinkom kozmických lúčov na vzdušný dusík nepretržite vzniká rádiouhlík 14C s polčasom rozpadu 5760 rokov. Stanovením pomeru 14C : 12C vo fosíliách možno určiť vek drevených predmetov. Vek fosílie možno touto rádiouhlíkovou metódou určiť asi do 50 000 rokov.


V.VLASTNOSTI

Uhlík má vysoké hodnoty ionizačných energií, jeho elektronegativita je 2,5. Vytvára kovalentné väzby: polárne a nepolárne, jednoduché (nasýtené), dvojité alebo trojité (nenasýtené). Vytvára pevné reťazce: priame, rozvetvené, cyklické. Počet uhlíkových atómov môže dosahovať aj niekoľko desiatok tisíc.


VI.ZLÚČENINY

Uhlík je nekov. Niekedy sa hovorí, že medzi prvkami má kráľovské postavenie. Toto označenie nezískal preto, že je ho v prírode najviac, ale preto, že vytvára veľké množstvo anorganických a omnoho väčšie množstvo organických zlúčenín a je základnou zložkou každého živého organizmu. Tieto zlúčeniny sa nachádzajú v litosfére, hydrosfére i atmosfére. V nerastnej ríši je uhlík viazaný najmä v uhličitanoch, z ktorých niektoré sú veľmi rozšírené, ako napr. vápenec CaCO3, magnezit MgCO3, dolomit CaCO3.MgCO3.

Na uhlík mimoriadne bohatými látkami v litosfére sú rôzne druhy uhlia. Inými, technicky významnými látkami s veľkým obsahom uhlíka sú ropa a zemný plyn. Tieto suroviny sú nielen zdrojom energie, ale aj základnou surovinou pre petrochemický priemysel. Premenou ropy sa vytvoril na niektorých miestach asfalt.

Vieme, že v atmosfíre je uhlík prítomný ako oxid uhličitý CO2 (priemerne 0,03 objemových %). Tento sa tiež podieľa na fotosyntéze. Oxid uhličitý je rozpustený aj vo všetkých prírodných vodách, hlavne minerálne vody ho obsahujú vo zvýšenej miere.

V litosfére sa elementárny uhlík nachádza v dvoch alotropických modifikáciách, ako diamant a tuha (grafit). V diamante, ktorý kryštalizuje v kubickej sústave, sú uhlíkové atómy usporiadané tetraedricky, viazané pevnými väzbami. Veľká pevnosť väzieb spôsobuje jeho mimoriadnu tvrdosť (je najtvrdšou prírodnou látkou, 10. člen Mohsovej stupnice tvrdosti). Kryštály diamantu sú bezfarebné a priehľadné alebo aj rôzne zafarbené. Bezfarebné diamanty (ale niekedy i farebné) majú vysoký index lomu (asi 2,42), ktorý zvyšuje vnútorný odraz a lesk v brúsenom materiály, preto sa používajú na výrobu šperkov, briliantov. Diamanty však majú aj priemyslový význam. Nepriesvitné druhy slúžia na rezanie kovov a kameňov, drobnejšie ako brusivo. Diamanty drobných rozmerov sa dajú vyrobiť z tuhy pri teplote 2500 až 3000 °C a pri veľmi vysokom tlaku.

S kovmi tvorí uhlík karbidy, napríklad karbid vápenatý CaC2, z ktorého sa pôsobením vody vyrába acetylén. Z halogenidov je významný chlorid uhličitý, bezfarebná kvapalina sladkastého zápachu s narkotickými účinkami, ktorá sa používa ako organické rozpúšťadlo. Nedokonalým horením uhlíka vzniká oxid uhoľnatý CO, prudko jedovatý plyn, ktorý horí modrastým plameňom. Vytláča kyslík z krvi, veľmi rýchlo sa viaže s hemoglobínom na karbonylhemoglobín, ktorý nemá schopnosť prenášať kyslík, takže docádza k zaduseniu. Dokonalým spálením uhlíka vzniká oxid uhličitý CO2, ktorý vydychujeme z pľúc. Voľný sa nachádza v minerálnych vodách, sopečných plynoch. Oxid uhličitý dáva s vodou kyselinu uhličitú, od ktorej sú odvodené dva druhy solí: hydrogénuhličitany a uhličitany.