referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Utorok, 6. decembra 2022
Karboxylové kyseliny
Dátum pridania: 06.08.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: revanka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 030
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.4
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 10m 40s
Pomalé čítanie: 16m 0s
 
Kyselina maslová (acidum butyricum) - CH3- (CH2)2- COOH
- je zapáchajúca bezfarebná kvapalina (súčasť skazeného masla)

Kyselina palmitová C15H31COOH, kyselina stéarová C17H35COOH a kyselina olejová CH3- (CH2)7-CH=CH-(CH2)7-COOH
- tvoria súčasť jednoduchých i zložených lipidov. Sodné a draselné mydlá kys. stéarovej a palmitovej sa používajú ako mydlá.

Kyselina akrylová - CH2=CH-COOH
- je páchnuca kvapalina, ľahko sa polymerizuje na sklovitý polymér (polyakrylát).

Kyselina šťavelová (acidum oxalicum) - HOOC-COOH
- je kryštalická bezfarebná. látka (dihydrát). Vo forme solí sa vyskytuje napr. v šťaveli alebo špenáte. Silnými oxidačnými činidlami sa oxiduje na oxid uhličitý a vodu. Viaže vápenaté ióny v nerozpustnej. forme ako šťavelan vápenatý.

Kyselina benzoová (acidum benzoicum) - C6H5COOH
- tvorí bezfarebné jemné kryštáliky, ľahko sublimuje a má antiseptické účinky. Benzoan sodný sa využíva ako konzervačný prostriedok.

Kyselina ftalová
- je bezfarebná kryštalická látka. Zahrievaním sa dehydratuje na ftalanhydrid.

Ak sa druhá -COOH skupina orientuje do polohy meta-, hovoríme o kys. izoftalovej, ak do polohy para-, hovoríme o kys. tereftalovej.

Deriváty karboxylových kyselín

Pri karboxylových kyselinách rozlišujeme dva typy derivátov:

a) funkčné (zmena vo funkčnej skupine)
b) substitučné (zmena v uhľovodíkovom reťazci)

Funkčné deriváty

Vznikajú nahradením -OH skupiny v karboxyle iným atómom alebo skupinou atómov napr. halogénom, alkoxyskupinou a pod. Zostávajúci zvyšok karboxylovej kyseliny nazývame acyl (acylovou skupinou).

Funkčné deriváty karboxylových kyselín vznikajú pri nukleofilných substitučných reakciách na karboxylovom uhlíku. Keďže karboxylové kyseliny sú slabými kyselinami, v prítomnosti silných minerálnych kyselín sa správajú ako zásady. Nadviazaním protónu sa zvyšuje elektrofilnosť uhlíka karboxylu, čím sa uľahčuje väzba nukleofilu - tým aj tvorba funkčných derivátov.

a) Estery karboxylových kyselín a esterifikácia.

Je to reakcia, pri ktorej je východiskovou látkou kyselina a alkohol alebo fenol. Reakciou vzniká ester a voda. Reakciu katalyzujú koncentrované kyseliny H2SO4, HCl alebo H3PO4. Pri dvoj- a viacsýtnych kyselinách esterifikácia môže prebiehať postupne na vš. karboxyloch. Je to rovnovážna reakcia, pri spätnom deji, hydrolýze, tzv. zmydelňovaní vzniká pôvodná kyselina a alkohol. Estery sa vo vode nerozpúšťajú, sú dobre rozpustné v alkoholoch. Majú nižší bod varu ako príslušné kyseliny, pretože strácajú možnosť asociácie molekúl vodíkovými mostíkmi. Estery nižších mastných kyselín a nižších alkoholov sa spravidla vyznačujú charakteristickou vôňou (používajú sa na prípravu esencii). V prírode sú veľmi rozšírené.

b) Halogenidy kyselín (acylhalogenidy)

Vznikajú pôsobením halogénu na kyselinu. Elektronegatívny halogén (X) zvyšuje elektrónové zriedenie na uhlíku, čím sa zvyšuje jeho elektrofilnosť a možnosť reakcie s nukleofilnými činidlami. Táto skutočnosť sa využíva v organických syntézach (acylhalogenidy ako acylačné činidlá)
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Karboxylové kyseliny SOŠ 2.9407 2032 slov
Karboxylové kyseliny GYM 2.9543 2033 slov
Karboxylové kyseliny GYM 2.9850 842 slov
Karboxylové kyseliny GYM 2.9804 368 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.