Kyselina citrónová (2- hydroxypropántrikarboxylová)
- je bezfarebná kryštalická látka rozpustná vo vode. Vyskytuje sa v ovocí - citrusoch, ríbezliach a pod. Tým, že viaže vápnik, spôsobuje nezrážanlivosť odobratej krvi. Je opticky inaktívna.

Kyselina salicylová (o- hydroxybenzoová)
- je bezfarebná kryštalická látka, málo rozpustná vo vode. Má antiseptické účinky, ale je aj toxická. Jej derivát kyselina acetylsalicylová sa využíva ako liečivo acylpyrín

Kyselina p-aminosalicylová
- sa využíva pri liečbe tuberkulózy

Kyselina sulfosalicylová
- zráža bielkoviny a používa sa na ich dôkaz v moči.

Kyselina galová (3,4,5- trihydroxybenzoová)
- sa nachádza v rastlinách vo forme esterov a je súčasťou trieslovín (v kôre stromov, v čaji atď.)

c) Aldehydy- a oxokyseliny

- dostaneme oxidáciou hydroxykyselín. Oxidáciou -OH skupiny na primárnom uhlíku získame aldehydokyseliny, na sekundárnom oxokyseliny. Majú vlastnosti aj karboxylových kyselín aj aldehydov resp. ketónov. Vznikajú pri metabolických procesoch v organizme.

Kyselina pyrohroznová (2-oxopropánová)
- vzniká oxidáciou kys. mliečnej.

Kyselina acetoctová (3- oxobutánová)
- existuje v dvoch rovnovážnych izomérnych formách ako oxo- a enol- kyselina.

d) Aminokyseliny

V štruktúre majú aj aminoskupinu -NH2. Podľa polohy charakteristických skupín rozlišujeme 2-, 3-, 4- aminokyseliny. Z biologického hľadiska sú najvýznamnejšie 2- aminokyseliny, ktoré sú stav. jednotkami bielkovín. Prítomnosť aminokyselín sa dá zistiť reakciou aminokys. s HNO2- tzv. van Stykeovou metódou. Aminokyseliny sa v skutočnosti vyskytujú v tzv. iónovej forme.

Deriváty kyseliny uhličitej

Samotná kyselina uhličitá nie je schopná existovať. Vo vodných roztokoch CO2 je rovnováha prevažne posunutá na stranu voľného CO2. V štruktúre kys. uhličitej nachádzame karboxylové zoskupenie atómov, podobne ako pri karboxylových kyselinách. Významné sú niektoré jej deriváty.

Fosgén (dichlorid kys. uhličitej)
- je veľmi reaktívny toxický plyn.

Močovina (diamid kys. uhličitej)
- je bezfarebná kryštalická látka, rozpustná vo vode. Má slabo zásaditý charakter - s kyselinami dáva soli. Vzniká pri metabolických procesoch v pečeni z amoniaku, ktorý sa takto detoxikuje. Vylučuje sa močom. Využíva sa pri výrobe aminoplastov a ako hnojivo. Iminomočovina, guanidín je silno zásaditá látka. Biologicky významné sú deriváty guanidínu, napr. kreatín a kreatinín. Kondenzácia močoviny s funkčnými derivátmi karboxyl. kyselín vedie k vzniku acylderivátov močoviny- ureidov. Z nich sú významné napr. acetylmočovina a kyselina barbiturová.