Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Fosfor
Dátum pridania: | 13.06.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Snehuliacik | ||
Jazyk: | Počet slov: | 925 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.6 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 6m 0s |
Pomalé čítanie: | 9m 0s |
Je trojsýtna; tvorí trojaké soli podľa počtu vodíkov nahradených kovom, napr. (dihydrogenfosforečnan sodný), (dihydrogenfosforečnan disodný) a (fosforečnan disodný). Kyselina trihydrogenfosforečná nie je jedovatá a zúčastňuje sa na stavbe kostí. Používa sa v zubnom lekárstve (zmes s oxidom cínatý na zubný cement), v potravinárstve (v Amerike a v Anglicku sa ňou nahrádza drahšia kyselina citrónová pri príprave osviežujúcich nápojov), Ďalej na výrobu liekov a pri farbení tkanín. Často sa používa ako odhrdzovač. Význam fosforečnanov: fosforečnany sú životne dôležité pre všetky organizmy, napr.; kosti a zuby – obsahujú veľa fosforečnanu vápenatého. Používajú sa tiež ako zmäkčovadla vody a aj v súčasnosti sa vo veľkom množstve pridávajú do mnohých pracích práškov. Fosforečnany sú však aj dôležité minerálne hnojivo. Podporujú tvorbu kvetu, vývin plodov a semien rastlín. Fosforečnany prítomné v pôde sa väčšinou ťažko rozpúšťajú. Rastliny ich nemôžu použiť.
Fosforečnan vápenatý je najbezpečnejšia soľ kyseliny trihydrogenfosforečnej. Vo vode je nerozpustný, a preto sa na použitie v poľnohospodárstve ako priemyselné hnojivo upravuje reakciou s koncentrovanou kyselinou sírovou na rozpustný dihydrogenfosforečnan vápenatý, ktorý je podstatnou súčasťou superfosfátu:
Nevýhody fosforečnanov: Fosforečnany z pracích práškov a hnojív sa dostávajú spolu s inými zlúčeninami do vody. Zapríčiňujú tak prudký rast rastlín, najmä rias. Nadmerný rast niektorých druhov rastlín porušuje prirodzenú biologickú rovnováhu vo vode. Rastliny si vzájomne zaberajú životný priestor, hynú a klesajú na dno. Počas rozkladu odumretých rastlín sa spotrebuje kyslík rozpustený vo vode. Bez kyslíka začne hnilobný proces. Vznikajú jedovaté látky, napr.: sulfán a amoniak. Ryby a ostatné vodné živočíchy hynú. Hovoríme, že voda „je mŕtva“. Tento proces na nazýva eutrofizácia vody.
Vlastnosti: Fosfor je známy v niekoľkých modifikáciách, z nich najdôležitejšie sú dve: biely tetrasfor a červený polyfosfor.
Biely fosfor, vedecký názov tetrafosfor, je voskovitý, mäkký a vo vode nerozpustný. Rozpúšťa sa v sírouhlíku, v benzíne a v iných organických rozpúšťadlách. Na vzduchu sa okysličuje a pritom svetielkuje (tzv.fosforescencia). Už pri miernom zahriatí sa vznecuje, preto sa uchováva aj reže pod vodou. Je prudko jedovatý (smrtiaca dávka je 0,15 g). Chytáme ho vždy kliešťami, lebo sa rozpúšťa aj v tukoch a horiaci spôsobuje pokožke ťažko hojitelné rany. Biely fosfor tvorí molekuly.