Vodík bol objavený v roku 1766. Latinský názov hydrogenium pochádza z gréckych slov hydór = voda a gennaó = tvorím. V prírode je rozšírený v zlúčeninách s inými prvkami, najmä ako voda. Vo vysokých vrstvách atmosféry sa vyskytuje molekulový vodík H2.
Atóm vodíka má jeden protón. Jeho protónové číslo je teda 1, z toho vyplýva, že je prvým prvkom periodickej sústavy. Atóm vodíka má vo vonkajšej prvej vrstve len jeden elektrón, preto je vodík umiestnený v prvej hlavnej skupine a v prvej perióde periodickej sústavy, aj keď sa viacerými vlastnosťami odlišuje od prvkov prvej hlavnej skupiny.
V bežných podmienkach je vodík zložený z molekúl H2. Vodík H2 je bezfarebná plynná látka. Molekuly vodíka H2 sú veľmi malé, preto môžu prechádzať aj veľmi jemnými, okom neviditeľnými pórmi v telesách. Vodík má spomedzi všetkých chemických prvkov najmenšiu hustotu a práve preto sa využíval na plnenie balónov a vzducholodí. Na plnenie vzducholodí sa prestal používať po havárii nemeckej vzducholodi Zeppelin, keď sa len potvrdilo, že vodík je veľmi výbušný -prudko reaguje s kyslíkom-. Na jeho vznietenie postačí sebemenšie iskra. Vodík sa v súčastnosti používa spolu s kyslíkom pri rezaní kovov, pričom kyslíkovo-vodíkový plameň má teplotu až okolo 3000°C. Používa sa aj ako palivo do nosných rakiet raketoplánov. V chemickom priemysle sa tento prvok používa na výrobu dôležitých chemických látok ako napríklad HCl , NH3 (amoniaku) alebo pri stužovaní rastlinných olejov.
Jeden liter vodíka H2 v normálnych podmienkach (teplota 0°C, tlak 101,3 kPa) má hmotnosť 0,09 g, takže jeho hustota je 0,09 kg.m-3. Vodík má približne 14,5 krát menšiu hustotu ako kyslík.
Vodík sa prepravuje v tlakových oceľových fľašiach, ktoré sú označené červeným pruhom.