Má leptavé a dezinfekčné účinky, od ostatných sa odlišuje redukčnými vlastnosťami, ktoré vyplývajú z prítomnosti aldehydickej skupiny v štruktúre. Voľne je prítomná v tele mravcov, komárov, včiel, v žihľave, ale aj v pote, krvi a moči. Používa sa v potravinárskom priemysle na konzervovanie.






Kyselina octová (acidum aceticum)- CH3- COOH je ostro páchnuca bezfarebná kvapalina. Bezvodá (100% ) tuhne pri 16° C na látku podobnú ľadu (ľadová kys. octová). V koncentrácii 5- 8 % sa používa v potravinárstve ako ocot. Používa sa aj ako rozpúšťadlo a ako surovina v chem. priemysle. Vzniká oxidáciou etanolu- octové kvasenie.
Kyselina maslová (acidum butyricum)- CH3- (CH2)2- COOH je zapáchajúca bezfarebná kvapalina (súčasť skazeného masla)
Kyselina palmitová C15H31COOH, kyselina stéarová C17H35COOH a kyselina olejová CH3- (CH2)7-CH=CH-(CH2)7-COOH tvoria súčasť jednoduchých i zložených lipidov. Sodné a draselné mydlá kys. stéarovej a palmitovej sa používajú ako mydlá.
Kyselina akrylová - CH2=CH-COOH je páchnuca kvapalina, ľahko sa polymerizuje na sklovitý polymér (polyakrylát).
Kyselina šťavelová (acidum oxalicum)- HOOC-COOH je kryštalická bezfar. látka (dihydrát). Vo forme solí sa vyskytuje napr. v šťaveli alebo špenáte. Silnými oxidačnými činidlami sa oxiduje na oxid uhličitý a vodu. Viaže vápenaté ióny v nerozp. forme ako šťavelan vápenatý.
Kyselina benzoová (acidum benzoicum)- C6H5COOH tvorí bezfarebné jemné kryštáliky, ľahko sublimuje a má antiseptické účinky. Benzoan sodný sa využíva ako konzervačný prostriedok.
Kyselina ftalová je bezfarebná kryštalická látka. Zahrievaním sa dehydratuje na ftalanhydrid.





Ak sa druhá -COOH skupina orientuje do polohy meta-, hovoríme o kys. izoftalovej, ak do polohy para-, hovoríme o kys. tereftalovej. Deriváty karboxylových kyselín.

Pri karboxylových kyselinách rozlišujeme dva typy derivátov:
a) funkčné (zmena vo funkčnej skupine)
b) substitučné (zmena v uhľlovodíkovom reťazci)

Funkčné deriváty.
Vznikajú nahradením -OH skupiny v karboxyle iným atómom alebo skupinou atómov napr. halogénom, alkoxyskupinou a pod. Zostávajúci zvyšok karboxylovej kyseliny nazývame acyl (acylovou skupinou).










Funkčné deriváty karboxylových kyselín vznikajú pri nukleofilných substitučných reakciách na karboxylovom uhlíku.