referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Karboxylové kyseliny
Dátum pridania: 11.04.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Phillippus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 500
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 10m 40s
Pomalé čítanie: 16m 0s
 

Prítomnosť elektronegatívneho halogénu zvyšuje kyslosť karboxylovej skupiny (-I efekt).





So vzďalovaním halogénu od karboxylovej skupiny klesá vplyv na kyslosť karboxylových kyselín.Halogénkyseliny majú leptavé účinky a sú jedovaté. K významným látkam tohto typu patrí kyselina trichlóroctová (CCl3- COOH), ktorá je silnou kyselinou. Jej roztok sa používa na vyzrážanie bielkovín. b) Hydroxykyseliny
Okrem karboxylu majú aj 1 alebo viac hydroxylových skupín. Majú vlastnosti kyselín aj alhkoholov alebo fenolov. Chemickým správaním sa odlišujú podľa vzájomnej polohy charakteristických skupín. Napríklad pri zohrievaní hydroxykyselín s polohou OH- skupiny na druhom uhlíku dostávame laktidy. Reakcia prebieha ako medzimolekulová esterifikácia.








Pri polohe OH-skupiny na treťom uhlíku sa zohrievaním uvoľňuje voda a vznikajú nenasýtené karboxylové kyseliny.






Alifatické 4- a 5- hydroxylové kyseliny sa dehydratujú vnútromolekulovou esterifikáciou za vzniku laktónov. Ich názvy sa tvoria pomocou prípony -olid k názvu uhľovodíka.







Väčšina hydroxykyselín má v molekule asmetrický uhlík, existujú teda vo forme D- a L- konfigurácii. Hydroxykyseliny sú v prírode hojne rozšírené. Vznikajú pri metabolických pochodoch v rastlinných i živočíšnych telách.
Kyselina mliečna (2- hydroxypropánová)- je sirupovitá kvapalina. V molekule má 1 asymetrický uhlík






V prírode sa vyskytuje ako forma D-, kt. je pravotočivá (+), aj ako forma L-, kt. je ľavotočivá (-), alebo aj ako racemát. Je v kyslom mlieku, kvasenej kapuste, v uhorkách atď. Kyselina jablčná (hydroxybutándiová) je bezfarbná kryštalická látka, opticky aktívna s 1 chirálnym uhlíkom. Voľne je v nezrelých jablkách, hrozne a iných ovocných plodoch.




Kyselina vínna (dihydroxybutándiová) má dva asymetrické uhlíky. Nachádza sa v ovocí , najmä v hrozne. pri kvasení hrozn. šťavy sa vylučuje ako vínan draselný (vínny kameň). Vínan sodno-draselný (Seignettova soľ) je súčasťou Fehlingovho a Nylanderovho činidla na dôkaz niekt. redukujúcich látok ako napr. sacharidov, aldehydov atď.

Kyselina citrónová (2- hydroxypropántrikarboxylová) je bezfarebná kryšt. látka rozp. vo vode. Vyskytuje sa v ovocí- citrusoch, ríbezliach a pod. Tým, že viaže vápnik, spôsobuje nezrážanlivosť odobratej krvi. Je opticky inaktívna.





Kyselina salicylová (o- hydroxybenzoová) je bezfarebná kryštalická látka, málo rozp. vo vode. Má antiseptické účinky, ale je aj toxická.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Karboxylové kyseliny GYM 2.9543 2033 slov
Karboxylové kyseliny GYM 2.9850 842 slov
Karboxylové kyseliny GYM 2.9804 368 slov
Karboxylové kyseliny GYM 2.9843 2030 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.