V severovýchodnom kúte Slovenska, takmer na samých hraniciach s Poľskom, leží starobylé mesto Bardejov. Podľa historikov existovalo už pred 11. storočím, no doteraz najstaršia písomná správa pochádza až z 13. storočia.
Na konci 15 stor. Prikročilo bohaté mesto najskôr k dobudovaniu svojho farského kostola a k doplneniu jeho interiéru o nové oltáre. Potom sa mešťania pustili do výstavby reprezentatívnej budovy radnice v centrálnej časti námestia. Obidve stavby sú dodnes najväčšími ozdobami a pýchou Bardejova. Na vrchol južného štítu svojej novej radnice umiestnili Bardejovčania, sochu rytiera Rolanda. Podobné sochy stoja na námestiach a trhoviskách mnohých miest západnej Európy a zobrazujú skutočnú historickú osobnosť. Roland žil v dobe franského kráľa Karola Veľkého a hrdinsky padol v boji proti Maurom. Po vzniku starofrancúzskej Piesne o Rolandovi sa stal legendou a neskôr symbolickým ochrancom práv novovznikajúcich miest. Dnes je socha rytiera Rolanda výrazným symbolom historického Bardejova. V Bardejove sa až do súčasnosti zachovalo obdivuhodné množstvo vzácnych umelecko-historických pamiatok. V roku 1950 bolo historické jadro Bardejova, kompletné vnútorné mesto so súvislo zachovaným opevnením, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Jednou z najvzácnejších kultúrnych pamiatok mesta je stredoveký Kostol sv. Egídia. Začal sa budovať v 2. polovici 14. storočia, neskôr ho prestavali a svoju dnešnú podobu získal po katastrofálnom požiari mesta v roku 1878. So svojimi jedenástimi pôvodnými krídlovými oltármi z 15. a 16. storočia a ďalšími pamätihodnosťami je klenotnicou porovnateľnou s bohatstvom chrámov oveľa väčších miest. Návštevníci obdivujú aj nádherné súsošie Boha Otca so Synom z doby okolo roku 1500. Z umelecko-remeselných prác kostola je zaujímavá tzv. senátorská lavica zo začiatku 16. storočia, v ktorej sedávali členovia užšej mestskej rady. Budova radnice, postavená v rokoch 1505 – 1509 predstavuje na území Slovenska ojedinelú stavbu – spájajú sa tu prvky zaalpskej včasnej renesancie s doznievajúcimi neskorogotickými stavebnými a výtvarnými prejavmi. Po celom obvode podstrešnej rímsy radnice sú reliéfne kamenné plastiky. Asi najkurióznejšia z nich je umiestnená na východnej strane renesančného arkiera a predstavuje chlapca s hlavou medzi nohami a zadočkom otočeným do námestia. O pôvode figúrky sa traduje, že vznikla tesne po dokončení prác na stavbe radnice. Mestská rada údajne nevyplatila staviteľom dohodnutú sumu za práce, ktoré v stanovenom termíne ukončili, a tak jeden z majstrov pod rúškom noci pribudoval túto plastiku. Jej holý zadok pritom čistou náhodou nasmeroval na dom vtedajšieho richtára... Radnica bola viac ako 400 rokov sídlom mestskej samosprávy, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života mešťanov. Jej prízemie slúžilo na obchodné účely, poschodie, sprístupnené osobitným vchodom cez vežičkový arkier, potrebám magistrátu.

Obraz mesta Bardejova a jeho krásneho okolia dotvárajú a umocňujú Bardejovské Kúpele. Prvé zmienky o minerálnych prameňoch v chotári mesta sa zachovali už v stredovekej listine kráľa Bela IV. z roku 1247. Kúpele v dnešnom význame slova však vznikli až v šesťdesiatych rokoch 18. storočia. Mapa majetku mesta z roku 1768 má už v tých miestach zakreslený hostinec a drevené kabíny s kúpeľnými vaňami. Chýr o dobrých liečebných výsledkoch bardejovských kyseliek sa dostal i do susedných krajín, najmä do Poľska. Prvé veľké obdobie rozkvetu prežívali kúpele na začiatku 19. storočia, keď ich hojne navštevovali príslušníci uhorskej a poľskej šľachty. Začiatkom 20. storočia patrili Bardejovské Kúpele k najznámejším a najlepšie zariadeným kúpeľom v Uhorsku. Výborné výsledky dosahujú zmodernizované kúpele i v súčasnosti. Jednou z atraktivít Bardejovských Kúpeľov je Múzeum ľudovej architektúry. V tomto najstaršom skanzene na Slovensku sa nachádza rekonštrukčná kópia unikátneho technického diela zo stredoveku – zariadenia na vŕtanie drevených rúr.

V roku 1423 sa v Bardejove na základe nariadenia kráľa Žigmunda začala výstavba vodovodu, ktorý mal privádzať vodu do opevneného mesta a do časti vodnej priekopy. Vodovodné rúry zhotovovali z borovicových kmeňov, spájaných železnými prstencami. Na prvú inštaláciu vodovodu bolo potrebné navŕtať 1250 kusov tridsaťročných borovíc a potom každoročne vymeniť niekoľko desiatok rúr. Veľkým historickým paradoxom tohto vodovodu je jeho vyše poltisícročné fungovanie. Bol to posledný gravitačný vodovod s dreveným potrubím na európskom kontinente, ktorý pretrval až do súčasnosti. Zanikol v máji 1963. Súčasný Bardejov sa snaží nadviazať na kultúrne dedičstvo minulosti a rozvíjať kultúrne tradície. Každoročne sa v meste organizuje novodobý Bardejovský jarmok. Súčasťou jarmočného programu býva aj kontraktačno-predajná výstava Bardkontakt a v jej rámci sa organizuje odborný seminár o pamiatkach. Starú slávu stredovekého Bardejova sa pokúšajú svojim súčasníkom sprítomniť aj organizátori Rolandových hier. Už viac ako polstoročie uplynulo od vyhlásenia Bardejova za mestskú pamiatkovú rezerváciu a od začiatku systematickej záchrany a obnovy pamiatok v tomto meste. Dosiahnuté výsledky medzičasom ocenila aj kultúrna Európa Zlatou európskou medailou a svet zápisom do Zoznamu svetového dedičstva - UNESCO.