Žilina Centrum severozápadného Slovenska, sídlo Žilinského kraja je jedným z najväčších a najstarších miest na Slovensku. Žilina má rozvinutý priemysel, sieť kultúrnych, školských a športových ustanovizní a turisticky atraktívne okolie. Mesto na sútoku Váhu a Kysuce sa zapísalo do povedomia aj ako stredisko výstavníctva a cestovného ruchu. Prvá písomná zmienka o Žiline pochádza z roku 1208, kedy sa spomína ako terra de Selinan. V roku 1297 sa v dobových listinách objavuje názov Zilna. K mestu sa viaže aj jedna z najstarších stredovekých literárnych pamiatok – Žilinská mestská z roku 1378. Je to náš najstarší právny dokument, ktorého nariadeniami sa riadili mestá na severozápade Slovenska. Kniha je uložená v Štátnom okresnom archíve v Žiline. Historickým centrom a jadrom Žiliny je Mariánske námestie. Štvorcové námestie je vzácne svojím urbanistickým riešením. Obklopujú ho renesančné domy zo 16. a 17. Storočia s arkádami, ktoré Žilinčania nazývajú laubňami. Všetky domy mali pôvodne štítové strechy, tieto sa dnes postupne obnovujú.

V strede námestia sa nachádza Mariánsky stĺp s Immaculatou, barokovou sochou nepoškvrnenej Panny Márie. Tento stĺp postavili roku 1738 na počesť úspešného zakončenia procesu rekatolizácie v meste. V rámci rekonštrukcie námestia boli obnovené dve historické studne, ktoré spolu s modernou fontánou patria k atrakciám námestia. Na námestí je viacero vzácnych stavieb. Jednou z nich je reprezentačná barokovo-secesná budova Starej radnice, ktorá stojí na mieste pôvodného radného domu. Ten sa spomína v mestských listinách zo 16. Storočia. Dnešná podoba radnice je z roku 1890, rekonštrukcia budovy bola ukončená v roku 1993. Na radnici sídli primátor mesta Ján Slota, sú tu reprezentačné priestory, v ktorých zasadá mestské zastupiteľstvo a konajú sa tu aj sobášne obrady. Zaujímavosťou je zvonkohra na čelnej strane budovy. Na západnej strane námestia vyniká dvojvežový barokový kostol sv. Pavla apoštola z roku 1750. Veže sú vysoké 32 metrov. Vzácny je barokový hlavný oltár s obrazom sv. Pavla – patróna kostola. Autorom obrazu je významný slovenský maliar 19. storočia J. B. Klemens.

Historické jadro Žiliny, tvorené Mariánskym námestím a z neho vychádzajúcimi deviatimi uličkami a ďalšími dvanástimi uličkami okolo námestia, je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. K najstarším stavbám Žiliny patrí rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, postavený okolo roku 1400. Pôvodne gotická stavba s viacerými renesančnými prvkami má vežu vysokú 51 metrov. V interiéri sú cenné 4 obrazy od J. B. Klemensa. Vedľa kostola stojí samostatná Burianova veža s polovice 16. storočia., ktorá slúži ako zvonica. Zo 46 metrov vysokej veže, ktorá vzhľadom pripomína talianske mestské zvonice – kampanily, je pekný výhľad na strechy a historické uličky mesta. Obe veže sú symbolom Žiliny a pohľad na ne z Námestia Andreja Hlinku je pre mesto najtypickejší.

Hneď vedľa kostola je niekdajší Reprezentačný dom, stavba s prvkami talianskeho neoklasicizmu, ktorá bola dokončená v roku 1944. Vtedy bola vybudovaná aj balustráda a Farské schody, ktoré spolu s Farskou uličkou tvoria spojnicu medzi Mariánskym námestím tvoria spojnicu medzi Mariánskym námestím a Námestím A. Hlinku. Pekne upravené námestie so stupňovitou fontánou je príjemnou oddychovou zónou a miestom rozličných kultúrnych podujatí. Na námestie A. Hlinku nadväzuje Sad SNP – nedávno zrekonštruovaný najstarší žilinský mestský park s hudobným pavilónom a fontánou. Na tomto námestí možno navštíviť aj Považskú galériu a pokračovať na hlavnú obchodnú tepnu Žiliny – Národnú ulicu. Milovníci historie iste navštívia zámok Budatín, ktorý sa nachádza na sútoku Váhu a Kysuce. Vznikol ako strážny hrad v 13. storočí. V zámku je dnes sídlo Považského múzea. Unikátna je predovšetkým výstava drotárskeho umenia na Slovensku. Prechádzku mestom môžeme ukončiť najstaršou architektonickou pamiatkou Žiliny, ktorou je kostol sv. Štefana v časti Rudiny. Jeho vznik sa datuje do rokov 1200 až 1250. Kostol má cenný interiér, maľby na stenách pochádzajú z roku 1260.