Najstaršie archeologické nálezy
Trenčín patrí spolu s Nitrou a Bratislavou k trom najstarším mestám na Slovensku, ktoré kroniky spomínajú už v 11. storočí. Jeho strategicky kľúčová poloha v blízkosti troch karpatských priesmykov na križovatke obchodných ciest z neho vždy robila významný oporný bod a správne centrum celého stredného Považia.
Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka v Trenčíne a okolí už v Praveku pred 200 000 rokmi. Staroveké osídlenie reprezentuje sídelná lokalita Maďarovskej kultúry z 2. tisícročia pred n. l. z obdobia mladšej doby bronzovej na hradnej skale a pozostatky sídliska Lužickej kultúry z neskorej doby bronzovej z prelomu 2. a 1. tisícročia pred n.l. na hradnej skale a v priľahlej časti Breziny. V rovnakej lokalite odhalil archeologický výskum i pozostatky osídlenia ľudu Púchovskej kultúry z doby železnej. V 2. a 1. storočí tu existovalo opevnené sídelné a obchodné stredisko z obdobia neskorého Laténu, ktorého keltské obyvateľstvo udržiavalo obchodné vzťahy s Keltami na strednom Dunaji, ako o tom svedčí nález zlatej keltskej mince typu Athena Alknis a dve strieborné tetradrachmy typu Biatek bratislavských Bójov.
Už v storočiach pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk a ďalej povodím Moravy jedna z vetiev slávnej Jantárovej cesty, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomorskej oblasti na Pobaltie. Zo severu privážali vzácny jantár, za ktorý platili luxusnými výrobkami antických remeselníkov a vínom.
Rímsky nápis na hradnej skale - rodný list mesta
Na prelome nášho letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene prichádzajúce na územie západného Slovenska zo severu a západu. Najznámejší z nich boli Kvádi, ktorí spolu s Markomanmi, sídliacimi na susednej južnej Morave, viedli časté boje s légiami Rímskej ríše. K najvýznamnejšiemu stretu oboch súperov došlo v čase tzv. Markomanských vojen, keď sa víťazná II. légia pomocná dostala až do oblasti Trenčína, kde na prelome rokov 179 – 80 prezimovala. Túto udalosť pripomína známy Rímsky nápis na hradnej skale, ktorý radí Trenčín do exkluzívnej skupiny európskych miest s antickou minulosťou. Treba pripomenúť, že najvýznamnejší grécky geograf, kartograf a polyhistor Klaudios Ptolemaios (90 –168), uvádza vo svojom diele Geográfiká obchodnú stanicu Leukaristos za Dunajom, ktorá je s najväčšou pravdepodobnosťou totožná s Laugariciom a teda Trenčínom. Viac informácií : Laugaricio - Trenčín a okolie v rímskej dobe
Prvé písomné pramene o meste
V zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 sa spomína provincia Vag na strednom Považí. Vzhľadom k dobe založenia biskupstva v poslednej tretine 10. storočia, je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol už koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom tejto provincie. Najstaršia písomná zmienka o Trenčianskom hrade sa však nachádza už v presnejšie nedatovanej správe v Uhorských gestách. Viaže sa k roku 1067, kedy prebiehali boje medzi uhorským kráľom Šalamúnom a českým kniežatstvom. Nepriamym dokladom o existencii Trenčína je i zmienka v tzv. Maurovej legende pred rokom 1074, pojednávajúcej o pustovníkoch sv. Benediktovi a Svoradovi, ktorí žili v 11. storočí na Skalke pri Trenčíne.
Kozmasova Kronika Čechov spomína, že roku 1091 ušiel český kniežací syn Břetislav pred svojim otcom, kniežaťom Vratislavom do uhorskej krajiny na miesto Bán (Bánovce, Bánov) neďaleko hradu Trenčín.
Samotné mesto Trenčín sa spomína v tzv. Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113 ako mýtna a trhová osada pod Trenčianskym hradom. Zdá sa, že napriek maďarskému záboru sa na okolí Trenčína udržala pôvodom slovanská šľachta. V roku 1241 sa spomína trenčiansky župan Bogomer (Bohumir), ktorý viedol obranu Trenčianskeho hradu proti Tatárom. Tatársky vpád, ktorý v tomto a nasledujúcom roku vyľudnil značnú časť Uhorska, smeroval jedným prúdom zo severnej Moravy Vlárskym priesmykom koncom apríla na Trenčín. Podhradská osada bola zrejme zničená, ale samotný hrad, v tom čase isto aspoň z časti kamenný, útoku odolal.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Trenčín
Dátum pridania: | 03.10.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | majo260 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 063 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 12.1 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 20m 10s |
Pomalé čítanie: | 30m 15s |
Zdroje: Kol: Androvič Š.: Letectvo v Trenčíne, Bratislava, Alfa, 1987, Babičová K., Hábl V., Učníková D.: Ilešháziovci. Rodová zbierka obrazov, Trenčín, Laugar, 1998, Branecký, J.: Trenčín, Trnava..., SSV, Trnava, 1939, Branecký J.: Fráter Johanes, Trnava, SSV, 1929, Branecký j.: Zo starého Trenčína, L. Gansel, 1928, Branecký J.: Skalka podľa historických dokumentov, Trnava, SSV, 1929, Branecký J.: Trenčín 179 – 1930, Turčiansky sv. Martin, KÚS, 1930, Branecký J. (Rektor): Čo si máme pozrieť v Trenčíne, Brunovský F., Fiala A., Nešporová T., Šišmiš M.: Trenčiansky hrad, Martin, Osveta, 1991, Dohnány Ľ. : Trenčiansky hrad, Trenčín, vlastným nákladom, 1937, Hamaj J.: Sprievodca po Trenčíne a okolí, L. Gansel, 1925, Holák, J.: Beda odsúdeným, Osveta, Bratislava, 1974, Laugaricio-zborník historických štúdií, Košice, Východosl. Nakladateľstvo, 1980, Medvecký G.: Trenčín v umení, Trenčín,. Trenčianske podniky, 1967, Menclová D.: Hrad Trenčín, Bratislava SVKL, 1956, Strohnerová Ľ.: Trenčín –regionálna bibliografia, 1990, Strohnerová Ľ, Veliký I.: Ulice a námestia mesta Trenčína, Trenčín, 1999, Strohnerová Ľ, Halúsková E.: Skalka pri Trenčíne, miesto legiend a pútí, Trenčín, 1996, Šišmiš M. a kol.: Trenčín a okolie, Bratislava, Obzor, 1974, Šišmiš M.: Trenčín – remeslá, tlačiarne, architektúra, Bratislava, Alfa, 1985, Šišmiš a kol.: Trenčín. Vlastivedná monografia 1., Šišmiš a kol.: Trenčín. Vlastivedná monografia 2., Vlastivedný zborník Múzea a hradu v Trenčíne, Bratislava, Slavín, 1969, Vlastivedný zborník Trenčianskeho múzea, 1970, Vlastivedný zborník Trenčianskeho múzea, 1971, Vlastivedný zborník Trenčianskeho múzea, 1972