PRAHORY A STAROHORY

Obdobie prahôr a starohôr trvalo približne 4 miliardy rokov. Vyznačovalo sa rozčlenením zemskej kôry. Prakontinent obklopený praoceánom sa postupne rozpadával a tvorili sa jadrá budúcich kontinentov.

V priebehu prahôr a starohôr došlo k opakovaným horotvorným procesom.

Vzniknuté pohoria sa postupne rozrušovali vonkajšími geologickými procesmi.

Významnou skutočnosťou v tomto období bol vznik a vývoj biosfér - objavenie sa života. Predstavy o najprimitívnejších formách života sú založené len na dohade. Predpokladá sa, že živá príroda sa vyvíjala od najjednoduchších známych životných foriem po zložitejšie. Vývoj živej hmoty, pri ktorom bolo rozhodujúce množstvo kyslíka v atmosfére a priemerná teplota zemského povrchu, sa nazýva biologický vývoj.

Prvé preukazateľné formy života v podobe baktérií a neskôr siníc sa objavili v hydrosfére pred viac ako 3 miliardami rokov v prahorách. Vedci tak usudzujú podľa výskytu goľovitých a vláknitých útvarov tvorených zlúčeninami uhlíka, ktoré sú základom tiel dnešných živých organizmov.

Koncom prahôr pred 1,5 miliardami rokov sa pravdepodobne vyvinuli bunky s typickým jadrom, ktoré zabezpečovalo dokonalejšie riadenie životných procesov v bunke. Neskôr pri prvotnej fotosyntéze začali sinice a riasy uvoľnovať do prostredia kyslík.

V starohorách sa ďalej rozvíjali baktérie, sinice a jednobunkové riasy. Fotosyntézou rias sa v ovzduší zvyšovalo množstvo kyslíka, baktérie spotrebovávali uhynuté riasy. Tak sa v biosfére začal vytvárať obeh látok. Pred 800 miliónmi rokov sa začal vývoj mnohobunkových organizmov. Ich prvé odltačky sa našli v Austrálii. V podobe skamenelín sa zachovali zriedkavo, lebo nemali schránku z pevneného materiálu. Na konci starohôr už existovali nielen niektoré prvoky, ale aj prvé mnohobunkové pŕhlivce, obrúčkavce a článkonožce.

PRVOHORY

Začiatok geologickej éry - prvohory - sa vyznačuje rozvojom života. Rozdeľujú sa na: kambrium, ordovik, silúr, devón, karbón a perm.

V starších prvohorách prebiehalo kaledónske a v mladších prvohorách variské vrásnenie. Vznikli pri nich veľké pohoria. Sprievodným znakom horotvorných procesov bola magmatická činnosť a premena hornín. Vznik vápencov podporil najmä rozvoj živočíchov s pevnou schránkou. Na konci prvohôr, keď sa ochladilo, vznikali najmä úlomkovité usadené horniny.

V starších prvohorách sa život rozvíjal hlavne vo vode, ktorá chránila organizmy pred ultrafialovým žiarením. Niektoré bezstavovce žili prisadnuto, iné sa pohybovali po dne alebo sa vznášali vo vode. Niektoré skupiny organizmov z tej doby prežili až do dnešných čias (koraly, ulitníky, hlavonožce). Najviac boli rozšírené trilobity, ktoré v priebehu prvohôr vyhynuli.

Na morskom dne žili rastlinám podobné ľaliovky, lastúrnikom podobné ramenonožce a hlavonožce (ich schránky pripomínali stočený alebo rovný roh). V prvohorných moriach žili aj stavovce, rozličné praryby, ryby, žraloky. O ich existencii svedčia odtlačky častí kostier a nálezy zubov v usadeninách prvohorného veku. Niektroré ryby boli schopné dýchať žiabrami vo vode a pľúcnymi vakmi na súši. Iným sa začali vyvíjať z plutiev prvé končatiny, prispôsobené k pohybu na suchej zemi. V ďaľšej časti prvohôr sa objavili prvé suchozemské organizmy. Vhodné podmienky pre život na súši súviseli so znižovaním obsahu oxidu uhličitého a zvyšovaním obsahu kyslíka v atmosfére. Vo vyšších vrstvách atmosféry sa vytvárala z kyslíka vrstva ozónu, ktorá začala chrániť zemský povrch pred silným ultrafialovým žiarením z vesmíru.

Kríčkovité výtrusné rastliny, ktoré rástli v močiaroch, boli pravdepodobne prvé suchozemské organizmy. Koncom prvohôr (v karbóne) sa vo vlhkých a teplých oblastiach súše rozšírili stromovité paprade, prasličky a plavúne, vysoké až 30m. Po ich odumretí postupne vzniklo čierne uhlie.

V prvohorných močiaroch žilo množstvo hmyzu. Dobre sa darilo aj obojživelníkom, niektoré dosahovalk dĺžku 1,5m, výnimočne aj 5m. Na konci prvohôr (v perme) sa objavili aj prvé nahosemenné rastliny a plazy. Mnoho rastlín a živočíchov rozšírených v prvohorách, najmä trilobity, na konci prvohôr vyhynulo, pravdepodobne vplyvom znižovania vlhkosti v prostredí.