Poprad

Charakteristika mesta

Mesto Poprad sa rozprestiera na úpätí Vysokých Tatier z ich juhovýchodnej strany. Od samotného hrebeňa je vzdialené asi 15 km. Leží v nadmorskej výške 675 metrov a so svojimi časťami zaberá celkovo 6505 ha, z čoho 4255 ha zaberá poľnohospodárska pôda a 594 ha predstavuje zastavaná plocha. Mestom preteká rieka Poprad, ktorá pramení vo Vysokých Tatrách, konkrétne v oblasti Popradského plesa. Poprad je dôležitým uzlom (letisko, železnica), a tiež nesie prívlastok „Vstupná brána do Vysokých Tatier“, do najmenších európskych veľhôr.

História mesta

Môžeme povedať, že Poprad sa historicky vyvinul spojením osád, a to: Poprad, Veľká, Spišská Sobota, Matejovce a Stráže. Pôvodne sa tieto časti rozvíjali samostatne, postupným rozvojom však nastali predpoklady k ich administratívnemu zlúčeniu.

Živobytie týchto mestečiek do 19. storočia predstavovali najmä obchod, remeslá a v neposlednom rade i poľnohospodárstvo.

Začiatky Popradu siahajú až do praveku. Máme o tom vzácne svedectvo: nález pozostatkov neandertálskeho človeka spred 120 000 rokov v Gánovciach, obci vzdialenej štyri kilometre od Popradu. Človek tu žil od tej doby nepretržite – svedčia o tom nálezy z doby kamennej, bronzovej až po dobu historickú. Tá sa pre náš Poprad začína v polovici 13. storočia, keď sa v listinách postupne spomínajú Matejovce (1251), Poprad (1256), Spišská Sobota (1256), Veľká (1268) a Stráže (1300). Historické osudy týchto piatich hornospišských usadlostí veľmi úzko súviseli, vzájomne sa pri svojom vývoji ovplyvňovali a dopĺňali. Nepatrné vzdialenosti medzi nimi naša doba už zotrela a hospodársky, kultúrny a politický vývin ich vzájomných vzťahov dospel k tomu, že v roku 1946 boli k Popradu pripojené Spišská Sobota a Veľká, roku 1960 Stráže pod Tatrami a roku 1974 Matejovce. Vytvoril sa veľký podtatranský mestský celok, ktorý v súčasnosti prežíva výrazný rozkvet moderného mesta.

Historické správy o vzniku Popradu sú dosť nejasné. Meno Poprad sa síce vyskytuje už v listine z roku 1209, no ide iba o názov rieky. Málo zreteľná je i zmienka historika a archeológa Münnicha z roku 1885 o existencii hradu Poprad, ktorý bol údajne iba o niečo menší ako Spišský hrad. Vychádzajúc zo štúdia dostupných dokumentov možno usudzovať, že Poprad existoval už v prvej polovici 13. storočia a bol významnou usadlosťou na križovatkách dôležitých ciest. Ešte v 13. storočí sa tu začali usadzovať nemeckí kolonisti. Ich počet sa v 14. storočí zväčšoval, o čom svedčí i skutočnosť, že sa mestečko začína nazývať Popradzaza /Saský Poprad/. Na mesto dozrel Poprad v 16. storočí, o čom svedčí vlastné pečatidlo a základné mestské administratívne úpravy, i keď administratívnym a kultúrnym centrom všetkých piatich usadlostí vtedy bola a ešte dlho ostala Spišská Sobota. Hospodársky sa začal Poprad zveľaďovať najmä v 16. a 17. storočí, zvyšoval sa počet slovenského obyvateľstva a zosilňoval sa poľský vplyv, a tak sa znovu začal používať názov Poprad.

Obyvateľstvo Popradu sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom a drobným remeslom. No už v roku 1692 tu vznikla papiereň, najstarší podnik v tomto meste. Papiereň bola široko-ďaleko známa svojimi kvalitnými výrobkami, sústavne sa rozrastala a existovala až do 50. rokov nášho storočia. No papiereň, píla a remeselnícke dielne neznamenali obrat v hospodárskom živote mesta. Ten začína až koncom 19. storočia. V roku 1871 začala cez Poprad premávať železnica, roku 1892 sa postavila nová budova pivovaru, druhého najstaršieho podniku v meste. Postupný vývin zabezpečil napokon Popradu prioritu medzi susednými mestečkami, a tak sa už v 20. rokoch nášho storočia začali do Popradu premiestňovať najdôležitejšie úrady zo Spišskej Soboty. Roku 1927 sa Poprad stal sídlom okresu.

Počas dlhoročného vývoja mesta, no hlavne v dôsledku jeho búrlivého rozmachu za posledných 55 rokov, vzrástol význam Popradu ako všestranného centra podtatranskej oblasti. V minulosti – keď ešte dnešné časti Spišská Sobota, Stráže, Veľká a Matejovce boli samostatnými usadlosťami – nebýval Poprad centrom historických udalostí na Spiši. Jeho obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom, ktoré podmieňovalo vývoj mesta. Poprad sa za posledné roky postupne zaradil medzi najpriemyselnejšie mestá v Slovenskej republike. Strojárske podniky Vagónka a Tatramat, resp. Whirlpool reprezentujú mesto výrobkami nielen na domácich trhoch, ale aj v zahraničí. V Poprade sídlia tiež stavebné i projektové podniky a závody, ktorých pracovníci sa pričinili o výrazný rast mesta rozsiahlou výstavbou v oblasti materiálno-technickej základne priemyslu, stavebníctva, obchodu a komplexnej bytovej výstavby.

Ďalší rozvoj zaznamenal región v čase, keď nastal pod Vysokými Tatrami rozvoj priemyslu a postupným narastaním významu Vysokých Tatier ako turistickej a liečebnej oblasti.