Druhohory - Mezozoikum

Druhohory sú érou relatívneho horotvorného pokoja. Začali sa asi pred 230 mil. rokov a skončili asi pred 65 mil. rokov. Vymedzil ich v roku 184 James Philips. Podľa prevládajúcich skamenelín a hornín sa druhohory delia na obdobia trias, jura a krieda. Podľa nálezov horninách bol život v druhohorách nesmierne bohatý a rôznorodý.

TRIAS pred 225 mil. rokov
Prvé žaby, prví cicavci
Rozvoj plazov
Rozvoj dvochžriabých hlavonožcov
Rozvoj amonitov
Rozvoj moderných korálov
Rozvoj nahosemenných rastlín

JURA pred 195 mil.rokov
Rozvoj lietajúcich plazov
Prvé hady
Prví pravtáci
Prví chvostoví obojživelníci
Značný rozvoj dinosaurov Skamenelina Archaopteryxa KRIEDA pred 136 mil.rokov - Rozvoj primitívnych cicavcov
Rozvoj krytosemenných rastlín
Rozvoj rohatých veľjašterov
Rozvoj vtákov Skamenelina dinosaura
Vymieranie dinosaurov
Vymieranie primitívnych rýb
Vymieranie amonitov

V druhohrách sa namiesto horotvorných pohybov uplatňujú miestne poklesy, ktoré sa prejavili prenikaním mora na pevninu. Na konci permu a na začiatku triasu existoval celosvetový kontinent - Pangea. Ten sa počas druhohôr opäť rozpadal na menšie kontinenty, ktoré sa od seba postupne vzďaľovali. Vznikal Atlantický a Indický oceán. Počas geologicky pokojného obdobia vznikali v mori vápence, dolomity, ílovité bridlice a pieskovce. V poslednom období druhohôr sa výrazne menil zemský povrch - začalo sa alpínske vrásnenie, ktoré trvá dodnes. Počas neho vznikli Alpy, Pyreneje, Himaláje a iné pohoria.

Druhohory sa vyznačujú teplou klímou, ľadovce neboli ani na póloch. Oproti prvohorám nastali výrazné zmeny - koncom prvohôr celkom vyhynuli niektoré koraly, machovky a trilobity. Druhohory začínajú triasom, v ktorom bola súš veľmi zarovnaná. Pohoria boli v predošlom období zbrúsené vodou a vetrom. Plochú pevninu lemovali rozsiahle plytčiny s teplou vodou, v ktorých sa usádzali schránky mikroskopických organizmov. Prvýkrát sa objavili živočíchy na dvoch nohách a dinosaury. Z triasu sú prvý raz známe cicavce, zastúpené malými bylinožravými a hmyzožravými formami. Neboli väčšie ako dnešné zajace, pravdepodobne sa vyvinuli z plazov podobných anatómiou cicavcom. Mláďatá cicavcov cicajú materské mlieko a majú schopnosť udržať si svoju telesnú teplotu, napriek zmenám vonkajšej teploty. Sú teplokrvné, čiže môžu žiť na rozdiel od plazov aj v chladnejších oblastiach. Podľa nových výskumov boli teplokrvné aj niektoré dinosaury, ale nie na takej úrovni ako sú cicavce.