Menej problémov majú silné druhy papagájov nestor kea (Nestor notabilis) a nestor kaka (Nestor meridionalis). Okrem toho je tu ešte mnoho vtákov prelietavajúcich obrovské vzdialenosti Tichého oceánu, aby tu strávili časť roka. Pobrežie si delia rôzne druhy tučniakov ako napríklad tučniak žltooký (Megadyptes antipodes), tučniak modrý (Eudyptula minor) a tučniak hrubozobý (Eudyptes pachyrhinus) s uškatcami forsterovými (Arctocephalus forsteri), tuleňmi sloními (Mirounga leonina) a uškatcami Phocarctos hookeri.

Pri pobreží sa dajú vidieť delfíny a veľryby. Žije tam aj zriedkavý druh malý delfín novozélandský (Cephalorhynchus hectori), ktorý pravdepodobne do desiatich generácii vyhynie. Ďalej je Nový Zéland domovom tuatary, prastarého druhu plaza a svrčka weta, hmyzu, ktorý môže byť dlhý až 8 cm. Nový Zéland patrí k jednej z mála krajín, v ktorých nežijú žiadne hady.

Príchod prvých Maoriov a neskôr Európanov viedol vďaka zásahom ľudí do prírody a kvôli úmyselne a neúmyselne privezeným zvieratám k dvom veľkým vlnám vymierania.

Pred príchodom prvých ľudí bolo zalesnenej asi 80 % plochy. Medzitým je iba asi 15 % zeme pokrytých domácimi lesmi. Ďalších asi 5 % plochy je pokrytých rýchlorastúcim dovezenými stromami ako Monterey Pine (Pinus radiata) a Redwood pre novozélandské lesné hospodárstvo. Podstatné plochy pôvodných lesov sú pod ochranou prírody, sčasti v národných parkoch a sčasti v takzvaných Forest Parks.

K najpozoruhodnejším stromom patria na severe Kauri. Sú podobne ako väčšina iných stromov vždyzelené, ako napríklad Südbuchenarten, ktoré sa vyskytujú hlavne na Južnom ostrove. K veľkým stromom patria rovnako Podocarpaceen, ktoré sa vyskytujú v nízkych polohách oboch ostrovov, ako aj Nikau-Palme. Obzvlášť vzbudzujúcu pozornosť sú nakoniec aj Pohutukawa a Cabbage Tree. V oblastiach s nízkymi zrážkami, obzvlášť na západe utvárajú krajinu dažďové pralesy. Pod hustou lesnou strechou rozmáhajú mnohé, hlavne endemické papradia. Najveľkolepejšie sú nepochybne stromové papradia, ktoré dosahujú výšku až 10 metrov. Najznámejším medzi papradiami je Ponga alebo strieborné papradie.

Nový Zéland bol obývaný ako jedno z posledných väčších území. Polynézsky osadníci prišli na ich waka niekedy medzi 13. a 15. storočím. Na Chathamských ostrovoch juhovýchodne od Nového Zélandu žijú Moriorivia, ale nie je známe, či prišli z Nového Zélandu alebo z inej časti Polynézie. Väčšina Nového Zélandu bola rozdelená medzi kmeňmi do teritórií nazývaných rohe. Zdroje na týchto územiach boli ovládané kmeňmi – iwi. Obvykle nemali dva iwi prekrývajúce sa rohe. Maoriovia sa prispôsobili svoju potravu na miestnej a jedli, čo im ponúkala miestna fauna, flóra a more. Lovili obrovských letu neschopných vtákov moa (ktoré rýchlo vyhynuli), polynézskych potkanov a batáty (sladké zemiaky), ktoré si priniesli.

Prví známi Európania, ktorí dosiahli Nový Zéland boli vedení Abelom Tasmanom, ktorý sa plavil pri západnom pobreží Južného a Severného ostrova v roku 1642.

Nový Zéland má prosperujúcu, modernú a rozvinutú ekonomiku. Patrí medzi krajiny s vysokým životným štandardom; podľa Human Development Index sa v roku 2005 umiestnil na 19. mieste a v rebríčku kvality života v roku 2005 časopisu The Economist na 15. Od roku 1984 bola vláda krajiny zaneprázdnená významnou makroekonomickou reštrukturalizáciou, transformujúcu Nový Zéland z vysoko protekcionistickej a regulovanej ekonomiky na liberalizovanú otvorenú ekonomiku.