Koncom 80-tych rokov predala vláda Nového Zélandu v niekoľkých vlnách značnú časť spoločností, vrátane jej telekomunikačných spoločností, železničnej siete, rozhlasových staníc a dvoch finančných inštitúcií. Hoci novozélandská vláda ešte stále vlastní veľa podnikov, známych ako State-Owned Enterprises (štátne podniky), tieto sú riadené ako samostatné podniky, ktoré musia vykazovať ziskovosť rovnako ako každá iná súkromná spoločnosť.

Nanešťastie, čiastočne aj kvôli náhlej transformácii ekonomiky, vznikla od roku 1984 na Novom Zélande ekonomická bublina na trhu cenných papierov. Svoj vrchol dosiahla v októbri 1987 a celková hodnota trhu sa znížila na polovicu počas jedného roku (stratená hodnota sa ešte stále nedosiahla). Následkom tejto bubliny bolo obdobie nízkeho ekonomického rastu, ktoré trvalo až do polovice 90-tych rokov. To viedlo vládu aj k začatiu programu masívnej imigrácie na zvýšenie HDP. Od roku 1999 má Nový Zéland obdobie relatívne silného rastu s iba slabými inflačnými tlakmi.

Súčasné ekonomické priority vlády Nového Zélandu sú zamerané na zvýšenie svojej relatívne nízkej pozície medzi krajinami OECD, uzatváranie zmlúv o voľnom obchode, znižovanie rozdielov medzi etnickými skupinami a budovanie „ekonomiky založenej na vedomostiach.“ V roku 2004 začal Nový Zéland ako jedna z prvých krajín rozhovory o voľnom obchode s Čínou.

Nový Zéland je silno závislý na obchode (hlavne s poľnohospodárskymi produktmi) je ovplyvňovaný globálnym ekonomickými spomaleniami a prepadom cien komodít. Keďže sú ceny poľnohospodárskych produktov vysoko citlivé na kurzové zmeny a značná časť spotrebných tovarov je dovážaných, majú zmeny novozélandského doláru silný dopad na ekonomiku. Jej primárne exportné odvetvia sú poľnohospodárstvo, hortikultúra, rybolov, lesníctvo a informačné technológie. Dôležitý je aj turizmus a export vzdelania. Filmový a vinársky priemysel sú považovaný za majúci veľkú šancu na úspech.