SKLÁDKOVANIE
Skládky - sú to povrchové úložiská odpadov, poznáme dva typy skládok - povolené, riadené skládky, ktoré sú oficiálne určené na skládkovanie odpadu a sú čiastočne udržiavané, kontrolované a prípadne zriedka i rekultivované (po naplnení vrátené do pôvodného stavu) a na ich projektoch sa podieľajú geológovia, hydrológovia, chemici.. a tzv. divoké, čierne, neriadené skládky, ktoré vznikli pričinením neporiadnych občanov, obcí, podnikov na územiach, ktoré neboli na to vyčlenené. Tieto skládky sú nebezpečné preto, lebo nie sú zo spodu izolované a nie sú kontrolované, takže v prípade uloženia nebezpečného odpadu sa nebezpečné látky dostávajú okamžite do pôdy a podzemných vôd. Sú to vlastne smetiská. Riadené skládky sú vybudované väčšinou na geologicky stabilnom a nepriepustnom podloží, zospodu izolované vrstvou ílu alebo syntetickou podložkou. Nemali by sa tu ukladať materiály, ktoré sú nebezpečné, ako sú malý domáci chemický odpad, priemyselný a toxický odpad. Do kontaktu so skládkou by nemali prísť podzemné ani povrchové vody, a okolie skládky sa musí pravidelne kontrolovať, či nedošlo k únikom chemického obsahu skládky. Mali by byť urobené tak, aby voda a slnko nemali možnosť ovplyvniť obsah skládkya napomáhať niektorým nebezpečným reakciám. Tieto podmienky však bývajú dodržané len zriedka. Nevhodné je tak isto spaľovať odpady v domácich peciach alebo v záhradách ( dochádza k nedokonalému horeniu, pri ktorom vzniká zvýšené množstvo škodlivých látok). Avšak ani vyhodenie do smetných košov na zmesné odpady nie je omnoho lepším riešením. Odtiaľ totiž putujú na skládky (riadené) a do spaľovní, ktoré aj však aj pri najmodernejších technológiách majú niektoré škodlivé dopady na ľudí.

Skládky predstavujú dlhodobú hrozbu znečistenia podzemných a povrchových vôd. V komunálnych odpadoch zmiešavame tisíce rôznych látok - organické, anorganické, nebezpečné.. Táto masa chemických látok začne po zmiešaní a zahrabaní vzájomne reagovať a vytvárať množstvo nových chemických produktov, často nebezpečnejších ako pôvodní látky. Spúšťame tak nekontrolovateľný chemicko - fyzikálny proces. Dážď presakuje cez zakopané odpady produkujúc tekutinu zvanú priesaková voda. Tá sa "obohacuje" o škodlivé látky z odpadu, vznikajú napr. kyseliny, ktorých nebezpečné účinky určite poznáte. Priesakujúca voda môže znečistiť podzemné a povrchové vody, zásobujúce ľudí pitnou vodou. Podkladanie skládok plastovými podložiami a íľovými vrstvami (v snahe zabrániť škodlivým priesakom) nie je dostatočným riešením. Tieto podložia majú obmedzenú životnosť (max. niekoľko desiatok rokov, najkvalitnejšie pre nebezpečné odpady do 100 r.). Rozkladné procesy vnútri skládky sú ale veľmi spomalené. V skládke je neprirodzená, nevhodná klíma pre mnohé rozkladné mikroorganizmy (žiadny kyslík, jedovaté prímesy).