Druhým činiteľom je väčší teplotný rozdiel medzi pevninou a morom, najmä na severnej pologuli, ktorý vedie k vytváraniu strmších teplotných gradientov, čo zasa indukuje silnejšie prúdenie a väčšiu pravdepodobnosť nestability. Región okolo atlantického pobrežia Európy je taká oblasť, kde by sme mohli v budúcnosti očakávať zvýšený výskyt víchríc, tento výsledok potvrdzujú i niektoré modely na počítači. V súčasnosti prebieha omnoho dôkladnejšia štúdia s klimatickými modelmi zameraná na zlepšenie výsledkov a spoľahlivosti podrobných predpovedí budúcich zmien, najmä tých, ktoré sa zaoberajú extrémnymi javmi. Vplyvy klimatických zmien
Odpovede na tieto otázky nie sú vôbec jednoduché. Je relatívne ľahké uvažovať o efekte jednej zmeny za predpokladu, že nedôjde k iným zmenám. Budú sa však meniť i ďalšie faktory. Ekosystémy majú veľkú schopnosť adaptácie a ľudské spoločenstvá majú ešte väčšiu schopnosť reagovať na zmenu a prispôsobiť sa jej. Určujeme, aké budú pravdepodobné účinky globálneho otepľovania, musíme brať ohľad na reakciu a adaptáciu. Musíme brať do úvahy tiež pravdepodobné náklady adaptácie. Vyhodnotenie vplyvu globálneho otepľovania je tiež omnoho zložitejšie preto, že globálne otepľovanie je jediným ekologickým problémom spôsobovaným človekom. Strata pôdy a jej ochudobňovanie, nadmerné vyčerpávanie zásob podzemnej vody a škody spôsobené kyslým dažďom sú príklady degradácie životného prostredia v miestnom alebo oblastnom merítku, ktoré majú v súčasnosti značný vplyv. Ak nenapravíme tieto škody, budú stále zvyšovať negatívne dopady, ktoré pravdepodobne z globálneho otepľovania vzniknú. Rôzne účinky klimatických zmien týkajúcich sa ľudského spoločenstva a jeho aktivít preto uvedieme do kontextu s ostatnými faktormi, ktoré by mohli zmierniť, alebo zosilniť ich negatívny vplyv. V minulej histórií Zeme nájdeme veľa dokladov v veľkých zmenách úrovne morskej hladiny. Behom teplého obdobia pred nástupom poslednej doby ľadovej, asi pred 120 000 rokmi, bola napríklad priemerná globálna teplota o niečo vyššia ako dnes. Priemerná hladina mora bola asi o 5 až 6 metrov vyššia ako v súčasnosti. Keď bola ku koncu doby ľadovej, asi pred 18 000 rokmi, výška ľadového pokryvu maximálna, bola hladina mora o viac ako 100 metrov nižšia ako dnes: to stačilo napríklad k tomu, aby sa Británia spojila s európskou pevninou. Často si myslíme, že hlavnou príčinou zmien výšky morskej hladiny bolo roztápanie alebo pribúdanie veľkých ľadovcových štítov, ako pokrývajú polárnu oblasť. Je isté, že hlavným dôvodom pre zníženie morskej hladiny pred 18 000 rokmi bolo množstvo vody zadržiavané v polárnych ľadovcových štítoch obrovského rozsahu.