Musíme sa dopracovať k ich lepšiemu poznaniu a potom budeme môcť odhadnúť veľkosť oteplenia, ktoré by mohlo taký kolaps vyvolať. Podľa odhadov scenáre “ďalej ako doposiaľ” sa predpovedá celkové priemerné zvýšenie morskej hladiny do r. 2030 asi o 15 cm a do r. 2100 asi o 50 cm. Teplota v mnohých oceánoch rastie pomaly, a preto sa zvyšovanie morskej hladiny vplyvom globálneho otepľovania bude oneskorovať za zmenu teploty na povrchu. V r. 2030 by boli koncentrácie skleníkových plynov stabilizované a potom by už k ďalším zmenám v radiačnom pôsobenia nedochádzalo. V r. 2030 by hladina mora stúpla asi o 15 cm. Behom ostávajúcich 70 rokov budúceho storočia by sme mohli očakávať ďalšie zvýšenie morskej hladiny asi o ďalších 20 cm. Rast by pokračoval tiež behom nasledujúceho storočia. Takéto odhady priemerného zvýšenia morskej hladiny sú pre nás obecným vodítkom pre eventuálne zmeny. Zvýšenie morskej hladiny však nebude na celej zemeguli rovnomerné. Účinky tepelného rozpínania v oceánoch sa budú miestne značne líšiť. Prirodzené pohyby pevniny alebo vplyv ľudských aktivít môžu mať účinky zrovnateľné s rýchlosťou zvyšovania morskej hladiny následkom globálneho otepľovania. V každom jednotlivom mieste je treba brať pri určovaní pravdepodobnej hodnoty budúceho zvýšenia morskej hladiny do úvahy. Významným faktorom pri stúpaní morskej hladiny je tepelná expanzia oceánov. Výpočet presnej veľkosti rozpínania je zložitý, pretože významne závisia na teplote vody. Pre studenú vodu je rozpínanie pri danej zmene teploty malé. Morská voda získava maximálnu hustotu pri teplotách blízkych 0 stupňov Celzia, pri malom zvýšení teploty pri hodnotách blízkych 0 stupňov Celzia, je preto rozpínanie zanedbateľné. Pri teplote 5 stupňov Celzia spôsobuje rast o 1 stupeň Celzia zväčšenie objemu vody približne o 100 ppmv a pri 25 stupňoch Celzia ten istý rast teploty zväčší objem asi o 300 ppmv. Ak by bola napríklad teplota vrstvy vody v oceáne v horných sto metroch 25 stupňoch Celzia, oteplenie na 26 stupňov Celzia by zvýšilo jej mocnosť o 3 cm. Ďalšie komplikácie prináša skutočnosť, že všetky zmeny teploty oceánov neprebiehajú rovnakou rýchlosťou. V zmiešanej vrstve sa pomerne rýchlo vyrovnávajú výkyvy spôsobené zmenami v atmosfére. Zbytok oceánu sa mení pomerne pomaly, určité časti sa možno nemenia vôbec.

Desertifikácie
Aridná oblasť (definovaná ako oblasť, kde sú nízke zrážky a kde dážď väčšinou pozostáva z náhodných, krátkych, prudkých lejakov) pokrývajú okolo 40% všetkých svetových pevnín a žije v nich viac ako jedna pätina svetovej populácie.