Globálne otepľovanie

Problém globálneho otepľovania
Priemysel a ďalšie ľudské aktivity (ako odlesňovanie) vypúšťajú do atmosféry zvýšené množstvá plynov, najmä oxid uhličitý. V súčasnosti tieto zdroje uvoľňujú do ovzdušia každý rok viac než sedem miliárd ton uhlíku väčšina tohto množstva tam pravdepodobne zostane po obdobie jedného storočia alebo i dlhšie. Oxid uhličitý je dobrým pohlcovačom vyžarovaného tepla , vychádzajúceho zo zemského povrchu, zvýšené množstvo oxidu uhličitého preto pôsobí nad povrchom ako pokrývka a udržuje ho teplejšie, ako by bol za normálnych okolností. So zvýšenou teplotou sa v atmosfére zvyšuje také množstvo vodnej pary, to sa predáva k pokrývkovému efektu a spôsobuje ďalšie otepľovanie.

Stav otepľovania sa môže zapáčiť tým za nás, ktorý žijeme v chladnom podnebí. Zvýšenie celkovej teploty však povedie ku zmene celkového podnebia. Keby bola zmena malá a dochádzalo k nej dostatočne pomaly, skoro určite by sme boli schopní sa jej prispôsobiť. S rýchlym rozvojom svetového priemyslu však nie je pravdepodobné, že by zmena bola buď malá, alebo pomalá. Pokiaľ nedôjde k úsiliu o obmedzenie emisií oxidu uhličitého, bude celková priemerná teplota stúpať o štvrtinu stupňa Celzia každých desať rokov alebo o dva a pol stupňa behom storočia. Ak zrovnáme tento trend s normálnymi výkyvmi teploty medzi dňom a nocou alebo medzi dvoma nasledujúcimi dňami, nevyzerá to možno ako veľká zmena. Nejde však o teplotu na jednom mieste, nie to ide o priemernú teplotu na celej zemeguli. Predpovedaná rýchlosť s akou sa celková priemerná teplota menila kdekoľvek behom posledných desaťtisíc rokov. A pretože medzi najchladnejšie časti doby ľadovej a teplým obdobím medzi dobami existuje rozdiel v globálnej priemernej teplote iba okolo piatich alebo šiestich stupňoch, môžeme očakávať, že niekoľko stupňov v celkovému priemeru môže znamenať veľkú podnebnú zmenu.

Všetky klimatické zmeny nebudú nakoniec nepriaznivé. Niektoré časti sveta postihujú častejšie alebo vážnejšie suchá či záplavy, naproti tomu iné oblasti, napríklad subarktické, sa môžu stať obývateľnejšími. I tam však pravdepodobná rýchlosť zmeny spôsobí problémy v oblastiach roztvárajúceho permafrostu dôjde k veľkým škodám na budovách a stromy subarktických lesov, podobne ako kdekoľvek inde, budú potrebovať čas k adaptácií na nový klimatický> režim.

O skutočnosti globálneho otepľovania a o zmene klímy v závislosti na ľudských aktivitách sú odborníci presvedčený.

Podstatná neistota sa však týka veľkosti otepľovania a rozmanitosti jeho dôsledkom v rôznych častiach sveta. Existujú síce niektoré náznaky, ale vedci doposiaľ nemôžu uviesť väčšie množstvo detailov o tom. Ktoré oblasti budú najviac ovplyvnené a akým spôsobom.

Ak má vzrásť dôvera vo vedecké predpovede, je nutný intenzívny výskum.

Regionálna zmena klímy
Môžeme tomu zamedziť?

Diskusie o zmenách priemernej globálnej teploty môže vyvolať určitý druh všeobecnej predstavy o veľkosti pravdepodobnej zmeny podnebia, ale s ohľadom na oblastné dôsledky prináša celkový priemer veľmi málo informácií, potrebujeme podrobnosti z regiónov. Účinky a dopady globálnej klimatickej zmeny sa prejaví v oblastných alebo miestnych zmenách.

Určité, veľmi obecné regionálne podrobnosti nájdeme vo výsledkoch modelových výpočtov prevedených na základe modelu atmosféra-oceán. K najväčšiemu zvýšeniu teploty dochádza nad pevninskými masami severnej pologule. Vplyvom morského prúdenia sa vyskytuje najmenšie zvýšenie teploty v okolí Grónska a Nórskeho mora a v najjužnejších častiach oceánov. Zdá sa, že táto podobnosť medzi záznamami nedávnych meraní a počítačovým modelovaním zmien teploty s rastúcim obsahom skleníkových plynov poskytuje akýsi doklad, že zvýšenie priemernej globálnej teploty v 80. rokoch má pôvod vo zvýšenom obsahu skleníkových plynov. Ďalšie komplikácie vznikajú, ak je zrovnávanie dovedené do väčších podrobností. Bližšie sledovanie dennej premenlivosti teploty v niektorých častiach sveta naznačuje, že zvýšenie priemernej teploty je skôr dôsledkom zvýšenej minimálnej teploty v noci ako zvýšených maximálnych teplôt behom dňa – čo je pravdepodobne dôsledkom väčšej oblačnosti nad týmito oblasťami. V iných častiach sveta (ako napríklad v Indii) bola zaznamenaná približne rovnaká hodnota zvýšenia ako miním, tak maxím.

Odhady regionálnych zmien
V správe IPCC z r. 1990 boli predložené odhady klimatických zmien do r. 2030 pri scenári emisií skleníkových plynov pre päť oblastí:

Strená Severná Amerika

Oteplenie kolísa medzi 2 až 4 stupňami Celzia v zime o 2 až 3 stupňa Celzia v lete. Zrážky sa zvyšujú v zime až o 15%, kde v lete dochádza k zníženiu o 5 až 10%. Vlhkosť pôdy v lete klesá o 15 až 20%.

Južná Ázia:

Oteplenie behom roku kolísa od 1 do 2 stupňov Celzia. V zime sa zrážky menia málo, ale v lete sa zvyšuje činnosť monzúnu o 5 až 15%. Vlhkosť pôdy v lete sa zvyšuje o 5 až 10%.

Oblasť Sahelu v Afrike:

Oteplenie siaha od 1 do 3 stupňov Celzia. Oblastný priemer dažďových zrážok sa zvyšuje a oblastný priemer pôdy vlhkosti v lete klesá iba minimálne.

V regióne však sú okrsky ako zvýšenie, tak pokles dažďových zrážok a vlhkosti pôdy. Južná Európa:

Oteplenie v zime je 2 stupne Celzia a v lete kolísa medzi 2 až 3 stupňami Celzia. Existujú iné náznaky, že v zime dochádza k zvýšeným zrážkam, ale letné zrážky klesajú o 5 až 15%a vlhkosť pôdy v lete klesá o 15 až 25%.

Austrália:

Oteplenie sa v lete pohybuje medzi 1 až 2 stupňami Celzia a v zime okolo 2 stupňov Celzia. Letné zrážky sa zvyšujú asi o 10%, ale o zmenách v pôdnej vlhkosti modely nedávajú súhlasné odhady. Oblastné priemery skrývajú veľké rozdiely v rôznych častiach kontinentu. Zmeny v klimatických extrémoch
V teplejšom svete so zvýšeným množstvom skleníkových plynov tak budú rôzne oblasti častejšie zakúšať suchá a záplavy. Ako to bude s inými klimatickými extrémami, napríklad intenzívnymi búrkami? Ako to bude s hurikánmi a tajfúnmi, čo sú prudké rotujúce cyklóny, ktoré sa vyskytujú nad tropickými oceánmi a ktoré sú tak pustošivé, keď sa dostanú na pevninu? Energia takýchto víchríc pochádza väčšinou z latentného tepla vody, ktorá sa vyparila z povrchu teplého oceánu a ktorá sa zráža v oblakoch vo vnútri víchrice a uvoľňuje energiu. Mohli by sme očakávať, že vyššie teploty mora budú znamenať uvolnenie väčšieho množstva energie, čo povedie k častejším a intenzívnejším víchriciam. Teplota oceánu však je jediným parametrom, ktorý reguluje zrod tropických cyklónov, dôležitý je tiež charakter celkového vzdušného prúdenia. Modely môžu vziať v úvahu všetky tieto faktory, ale kvôli relatívne veľkému rozmeru polí v sieti nemôžu dobre modelovať podrobnosti pomerne malých porúch, ako sú tropické cyklóny. S modelovými predpoveďami očakávaných zmien intenzity tropických cyklónov preto musíme zachádzať s určitou opatrnosťou, modelovania tropických cyklónov z rôznych modelov naozaj prinieslo značne rozdielne výsledky. Nedávna štúdia Britskej meteorologickej služby však najskôr potvrdzuje jednoduchú analýzu založenú na úvahách o energii: zdvojnásobí sa koncentrácia oxidu uhličitého, dôjde pravdepodobne k zvýšeniu celkového počtu tropických cyklónov súčastne s relatívnym nárastom rozsahu víchrice vysokej intenzity.

Faktory, ktoré regulujú výskyt víchríc v stredných zemepisných šírkach, sú zložité. K zvýšeniu intenzity víchríc prispievajú dva činitele. Prvým činiteľom, ktorý sa vyskytuje napr. u tropických víchríc, sú vyššie teploty, najmä na povrchu oceánu, ktorý spôsobuje, že je k dispozícií viac energie.

Druhým činiteľom je väčší teplotný rozdiel medzi pevninou a morom, najmä na severnej pologuli, ktorý vedie k vytváraniu strmších teplotných gradientov, čo zasa indukuje silnejšie prúdenie a väčšiu pravdepodobnosť nestability. Región okolo atlantického pobrežia Európy je taká oblasť, kde by sme mohli v budúcnosti očakávať zvýšený výskyt víchríc, tento výsledok potvrdzujú i niektoré modely na počítači. V súčasnosti prebieha omnoho dôkladnejšia štúdia s klimatickými modelmi zameraná na zlepšenie výsledkov a spoľahlivosti podrobných predpovedí budúcich zmien, najmä tých, ktoré sa zaoberajú extrémnymi javmi. Vplyvy klimatických zmien
Odpovede na tieto otázky nie sú vôbec jednoduché. Je relatívne ľahké uvažovať o efekte jednej zmeny za predpokladu, že nedôjde k iným zmenám. Budú sa však meniť i ďalšie faktory. Ekosystémy majú veľkú schopnosť adaptácie a ľudské spoločenstvá majú ešte väčšiu schopnosť reagovať na zmenu a prispôsobiť sa jej. Určujeme, aké budú pravdepodobné účinky globálneho otepľovania, musíme brať ohľad na reakciu a adaptáciu. Musíme brať do úvahy tiež pravdepodobné náklady adaptácie. Vyhodnotenie vplyvu globálneho otepľovania je tiež omnoho zložitejšie preto, že globálne otepľovanie je jediným ekologickým problémom spôsobovaným človekom. Strata pôdy a jej ochudobňovanie, nadmerné vyčerpávanie zásob podzemnej vody a škody spôsobené kyslým dažďom sú príklady degradácie životného prostredia v miestnom alebo oblastnom merítku, ktoré majú v súčasnosti značný vplyv. Ak nenapravíme tieto škody, budú stále zvyšovať negatívne dopady, ktoré pravdepodobne z globálneho otepľovania vzniknú. Rôzne účinky klimatických zmien týkajúcich sa ľudského spoločenstva a jeho aktivít preto uvedieme do kontextu s ostatnými faktormi, ktoré by mohli zmierniť, alebo zosilniť ich negatívny vplyv. V minulej histórií Zeme nájdeme veľa dokladov v veľkých zmenách úrovne morskej hladiny. Behom teplého obdobia pred nástupom poslednej doby ľadovej, asi pred 120 000 rokmi, bola napríklad priemerná globálna teplota o niečo vyššia ako dnes. Priemerná hladina mora bola asi o 5 až 6 metrov vyššia ako v súčasnosti. Keď bola ku koncu doby ľadovej, asi pred 18 000 rokmi, výška ľadového pokryvu maximálna, bola hladina mora o viac ako 100 metrov nižšia ako dnes: to stačilo napríklad k tomu, aby sa Británia spojila s európskou pevninou. Často si myslíme, že hlavnou príčinou zmien výšky morskej hladiny bolo roztápanie alebo pribúdanie veľkých ľadovcových štítov, ako pokrývajú polárnu oblasť. Je isté, že hlavným dôvodom pre zníženie morskej hladiny pred 18 000 rokmi bolo množstvo vody zadržiavané v polárnych ľadovcových štítoch obrovského rozsahu.

Na severnej pologuli tieto štíty siahali ďaleko na juh až do južného Anglicka a Severnej Ameriky na juh od Veľkých jazier. Je tiež pravda, že hlavnou príčinou zvýšenia hladiny mora o 5 až 6 metrov behom poslednej teplej iterglaciálnej periódy bolo zmenšenie antarktických alebo grónskych ľadovcových štítov. Zmeny behom kratších období sú však riadené inými faktory, ich kombinácie významne pôsobia na priemernú výšku morskej hladiny. Ďalším podstatným faktorom sú topiace sa ľadovce. Keby sa všetky ľadovce mimo Antarktídy a Grónska sa roztopili, morská hladina by sa zvýšila asi o 50 cm. K podstatnému ústupu ľadovcov došlo behom minulého storočia. Odhaduje sa, že roztápanie ľadovcov v tomto období mohlo k pozorovanému globálnemu zvýšeniu morskej hladiny o 10 až 15 cm prispieť asi o 5 cm. Modelovanie účinku klimatické zmeny na chovanie ľadovcov je však zložité. Rast alebo úbytok ľadovca závisí na rovnováhe medzi množstvom snehových zrážok, ktoré dopadnú na jeho povrch, najmä v zime, a množstvom topiaceho sa ľadu v lete. Dôležité sú ako zimné snehové zrážky, tak priemerná letná teplota a pri budúcich predpovediach rýchlosti roztápania ľadovcov je treba brať obidve do úvahy. Je zaujímavé a možno prekvapujúce, že čistý výsledok, ktorý je možné zo zmien antarktického a grónskeho ľadovcového štítu očakávať, je malý. U obidvoch ľadovcových štítov existujú dva protichodné účinky. V teplejšom období je v atmosfére viac vodnej pary a to vedie k hojnejším snehovým zrážkam. Existuje však tiež ablácia ľadu na hraniciach ľadovcových štítov, kde v letných mesiacoch dochádza k roztápaniu ľadu a deleniu ľadovcov. Odhaduje sa, že v Antarktíde je akumulácia väčšia ako ablácia, čo vedie k malému čistému nárastu hmoty v ľadovci. V Grónsku je ablácia väčšia ako akumulácia. Uvažujeme obidvoch oblastiach spoločne, je čistý výsledok skoro nulový, i keď je tento odhad značne neistý. Časť antarktického ľadovcového štítu na západe Antarktídy je často predmetom zvláštneho záujmu. Jeho veľká časť je ponorená pod hladinu mora. Uvažuje sa o tom, že by sa ľadovec mohol rýchlo rozpúšťať. Jeho roztápanie by tak spôsobilo zvýšenie morskej hladiny asi o 5 metrov. Nevieme, či roztápanie ľadovcového štítu na západe Antarktídy prispelo ku zvýšeniu morskej hladiny behom posledného interglaciálneho obdobia pred 12 000 rokmi. Odborníci ešte príliš nedôverujú ich schopnosti modelovať dynamické chovanie veľkých ľadovcových štítov, nemáme však žiadny dôvod predpokladať, že v krátkej dobe existuje nebezpečie kolapsu niektorého z týchto veľkých štítov.

Musíme sa dopracovať k ich lepšiemu poznaniu a potom budeme môcť odhadnúť veľkosť oteplenia, ktoré by mohlo taký kolaps vyvolať. Podľa odhadov scenáre “ďalej ako doposiaľ” sa predpovedá celkové priemerné zvýšenie morskej hladiny do r. 2030 asi o 15 cm a do r. 2100 asi o 50 cm. Teplota v mnohých oceánoch rastie pomaly, a preto sa zvyšovanie morskej hladiny vplyvom globálneho otepľovania bude oneskorovať za zmenu teploty na povrchu. V r. 2030 by boli koncentrácie skleníkových plynov stabilizované a potom by už k ďalším zmenám v radiačnom pôsobenia nedochádzalo. V r. 2030 by hladina mora stúpla asi o 15 cm. Behom ostávajúcich 70 rokov budúceho storočia by sme mohli očakávať ďalšie zvýšenie morskej hladiny asi o ďalších 20 cm. Rast by pokračoval tiež behom nasledujúceho storočia. Takéto odhady priemerného zvýšenia morskej hladiny sú pre nás obecným vodítkom pre eventuálne zmeny. Zvýšenie morskej hladiny však nebude na celej zemeguli rovnomerné. Účinky tepelného rozpínania v oceánoch sa budú miestne značne líšiť. Prirodzené pohyby pevniny alebo vplyv ľudských aktivít môžu mať účinky zrovnateľné s rýchlosťou zvyšovania morskej hladiny následkom globálneho otepľovania. V každom jednotlivom mieste je treba brať pri určovaní pravdepodobnej hodnoty budúceho zvýšenia morskej hladiny do úvahy. Významným faktorom pri stúpaní morskej hladiny je tepelná expanzia oceánov. Výpočet presnej veľkosti rozpínania je zložitý, pretože významne závisia na teplote vody. Pre studenú vodu je rozpínanie pri danej zmene teploty malé. Morská voda získava maximálnu hustotu pri teplotách blízkych 0 stupňov Celzia, pri malom zvýšení teploty pri hodnotách blízkych 0 stupňov Celzia, je preto rozpínanie zanedbateľné. Pri teplote 5 stupňov Celzia spôsobuje rast o 1 stupeň Celzia zväčšenie objemu vody približne o 100 ppmv a pri 25 stupňoch Celzia ten istý rast teploty zväčší objem asi o 300 ppmv. Ak by bola napríklad teplota vrstvy vody v oceáne v horných sto metroch 25 stupňoch Celzia, oteplenie na 26 stupňov Celzia by zvýšilo jej mocnosť o 3 cm. Ďalšie komplikácie prináša skutočnosť, že všetky zmeny teploty oceánov neprebiehajú rovnakou rýchlosťou. V zmiešanej vrstve sa pomerne rýchlo vyrovnávajú výkyvy spôsobené zmenami v atmosfére. Zbytok oceánu sa mení pomerne pomaly, určité časti sa možno nemenia vôbec.

Desertifikácie
Aridná oblasť (definovaná ako oblasť, kde sú nízke zrážky a kde dážď väčšinou pozostáva z náhodných, krátkych, prudkých lejakov) pokrývajú okolo 40% všetkých svetových pevnín a žije v nich viac ako jedna pätina svetovej populácie.

Desertifikácie sa v týchto oblastiach prejavujú degradáciou pôdy: stráca sa totiž vegetácia, znižuje sa množstvo dostupnej vody, znižuje sa úrodnosť a dochádza k erózií pôdy. Väčšinou je to výsledok nadmerného využívania pôdy, ak už je dôvodom rastúca populácia alebo zvýšené ľudské potreby či politické a ekonomické tlaky. K takémuto hospodáreniu často dochádza pri prirodzenom výskytu sucha a s pokračujúcim suchom sa stupňuje.

Rýchlosť desertifikácie robí v súčasnosti okolo 60 000 kilometrov štvorcových za rok alebo 0,1% za rok z celkovej plochy aridných území. Znamená to potenciálnu hrozbu pre 70% aridných území, teda pre viac ako štvrtinu svetovej pevniny.

Odlesňovanie a zmeny dažďových zrážok
Aj takto sa odlesňuje...

Sú tri hlavé dôvody, prečo zmeny vo využívaní pôdy, aké napríklad nasledujú po odlesňovaní, ovplyvňujú množstvo dažďových zrážok. Nad lesom sa z listovej plochy stromov vyparuje omnoho viac vody ako nad trávnymi porastami alebo nad holou pôdou, preto vzduch nad lesom obsahuje viac vodných pár. Les tiež odráža 12 až 15% dopadajúceho slnečného žiarenia, trávny porast odráža okolo 20% a púštny piesok až 40%. Tretím dôvodom je nerovnosť povrchu v miestach, kde je vegetácia.

V spojitosti so suchom v Sahelu vyslovil Jules Charney v r. 1975 myšlienku, že by mohlo existovať dôležité spojenie medzi zmenami vegetácie a dažďovými zrážkami. Zvýšené množstvo energie absorbované povrchom vegetácie a zvýšená povrchová nerovnosť má tendenciu podnecovať konvenciu a ďalšie dynamické procesy v atmosfére, čo vedie k tvorbe dažďových zrážok.

Taký účinok potvrdzujú experimenty s numerickými modelmi, ktoré obsahujú tieto fyzikálne procesy. V prípade, že by bol les v Južnej Amerike severne od 30. rovnobežky južnej zemepisnej šírky vykáľaný a nahradený trávnatými ekosystémami, znížili by sa zrážky asi o 15%. Podobné modelové výpočty pre Zair, pre menšiu oblasť, ukazujú priemerné zníženie dažďových zrážok o viac ako 30%. Oveľa drastickejší pokus, v ktorom bol amazonský les vykáľaný a nahradený púštnym povrchom, vykázal zníženie dažďových zrážok o 70% je to podobná úroveň, aká panuje v semiaridných oblastiach sahelskej časti Afriky. Taký modelový pokus nepredstavuje skutočnú situáciu, ale ilustruje významný dopad, aký by mohlo mať veľkoplošné odlesňovanie na miestnu klímu.


Vplyv na ľudské zdravie

Ľudské zdravie závisí na dobrom životnom prostredí. Mnohé faktory, ktoré vedú ku zhoršeniu životného prostredia, sú tiež príčinou zlého zdravia.

Znečistenie atmosféry, znečistená voda, nedostatočné zásobovanie vodou a vyčerpaná pôda (a následne zlá úroda plodín a nedostatočná výživa ľudí) – to všetko predstavuje nebezpečie pre ľudské zdravie a pocit pohody a prispieva k šíreniu chorôb. Ako sme už pri úvahách o dopadoch globálneho otepľovania uvideli, bude sa klimatickou zmenou, k nej dôjde v teplejšom svete, mnoho z týchto faktorov násobiť. Aké budú priame účinky samotnej klimatickej zmeny na ľudskom zdraví? Ľudia môžu žiť pohodlne v mnohých rôznych podmienkach a sú schopní sa prispôsobiť širokému rozsahu podnebia. Naozaj extrémne podmienky však nie sú znesiteľné a môžu byť príčinou prenosu niektorých chorôb. Hlavným problémom pri odhade účinku klimatických zmien na zdravie je odlíšenie vplyvu klímy od veľkého množstva iných faktorov (vrátane ďalších faktorov životného prostredia), ktoré zdravie ovplyvňujú. Hlavným priamym účinkom klimatických zmien na samých ľuďoch bude stres z tepla pri extrémne vysokých teplotách, ktoré sa budú vyskytovať častejšie a na viacerých miestach. Štúdie s údajmi z veľkých miest, kde sa obvykle vyskytujú vlny tepla, ukazujú, že počet úmrtí sa môže behom dňa s neobvykle vysokými teplotami zdvojnásobiť alebo strojnásobiť. Čokoľvek po epizóde tepla môže nasledovať obdobie s menším počtom úmrtí, čo ukáže, že k niektorým úmrtiam by bolo v tej dobe došlo v každom prípade, zdá sa, že väčšina zvýšenej úmrtnosti je priamo spojená s nadmernými teplotami. Mohli by sme sa domnievať, že kompetenciu za obdobie nadmerného tepla poskytne menší počet situácií s krutou zimou. Štúdie však ukazujú, že zvýšená úmrtnosť ako dôsledok obdobia nadmerného tepla značne prevýši akýkoľvek pokles v obdobiach chladu, najmä medzi starými ľuďmi, ktorí sa s vysokými teplotami vyrovnávajú zvlášť ťažko. Ďalším pravdepodobným dopadom klimatickej zmeny na zdravie je zvýšené šírenie chorôb v teplom prostredí. Veľkými druhmi hmyzu, ktorý prenáša choroby, sa darí lepšie v teplejších a vlhkých podmienkach. Vieme, že epidémie chorôb, ako napríklad vírusové encefalitídy prenášané komármi, sú spojené s nezvyklými vlhkými pomermi, ktoré sa vyskytujú na austrálskom, americkom a africkom kontinente v súvislosti s rôznymi fázami javu El Nino. Niektoré choroby, bežne obmedzené hlavne na tropické oblasti, sa môžu za teplejších podmienok rozšíriť i do stredných zemepisných šírok. Príkladom takejto choroby je malária, prenášaná komármi za optimálnych podmienok pri teplotách 15 až 32 stupňov Celzia a relatívne vzdušnej vlhkosti 50 až 60%. Inými chorobami, ktoré sa pravdepodobne šíria z rovnakých dôvodov, sú žltá zimnica, horúčka Dengue a lymfatická filariózia. Predložené argumenty naznačujú, že dopad klimatickej zmeny na zdravie môže byť veľký.

Faktory zahrnuté vo všetkých prípadoch sú však veľmi zložité, akékoľvek kvantitatívne závery budú vyžadovať omnoho dôkladnejšiu štúdiu priamych účinkov podnebia na ľudí a epidemiológie chorôb, než sa budú pravdepodobne šíriť. Bol navrhnutý medzinárodný projekt Global Health Watch: má zhromažďovať dáta potrebné k realizácií takýchto štúdií.

Dopad rôznych vplyvov globálneho otepľovania je zložitý a na rôznych miestach sveta veľmi odlišný. Je veľa ľudských aktivít, ktoré naše súčasné životné prostredie degradujú. Globálne otepľovanie bude všetky druhy degradácie ešte násobiť. Zvýšenie morskej hladiny zhorší situáciu v nízko položených oblastiach, ktoré po vyčerpaní podzemných vôd a po úbytku pobrežných sedimentov, potrebných k udržaniu úrovne pevniny nad hladinou mora, klesajú. Strata pôdy, ktorá nasleduje po nadmernom využívaní a obrábaní zeme alebo po odlesňovaní, sa bude zrýchľovať a v niektorých oblastiach bude dochádzať k častejšiemu vysušovaniu alebo záplavám. Na iných miestach povedie extenzívne odlesňovanie k suchej klíme a k menej udržateľnému poľnohospodárstvu. Bolo všeobecne zdôrazňované, že globálne otepľovanie povedie na veľa miest ku zmenám teploty a zrážok. Dopadom týchto zmien sa budeme musieť prispôsobiť. V mnohých prípadoch to bude zahrňovať zmeny v infraštruktúre, napríklad vybudovaniu nových zaradení proti zaplaveniu morom alebo zariadenia pre zásobovanie sladkou vodou. Mnohé z dopadov klimatických mien budú nepriaznivé, i keď sa v dlhodobej perspektíve ukáže, že sú prospešné, bude mať krátkodobá adaptácia väčšinou negatívny dopad a bude vyžadovať náklady na jeho odstránenie. Najviac sú ovplyvnené zásoby vody, ich stav je v každom prípade na mnohých miestach veľmi kritický. Očakávame, že určité časti sveta budú najmä v lete teplejšie a suchšie, s väčšou pravdepodobnosťou prísuškov, v iných častiach sveta sa očakáva častejší výskyt záplav. Prvé náznaky ukazujú, že využitím rôznych plodín a agrotechniky je možné udržať celkové zásobovanie potravinami i navzdory klimatických zmien. Nerovnomernosť v zásobovaní potravinami medzi vyspelým svetom sa však určite bude zväčšovať. V dôsledku pravdepodobnej rýchlosti klimatickej zmeny dôjde tiež k vážnemu ovplyvneniu prírodných ekosystémov, zvlášť v stredných a vyšších zemepisných šírkach, budú postihnuté najmä lesy. V teplejšom svete budú mať ďalšie obdobie s teplotnými stresami vplyv na ľudské zdravie. Vyššie teploty prispievajú k rozšíreniu niektorých chorôb, napríklad malária, do vyšších zemepisných šírok. Ekonómovia sa pokúsili odhadnúť, aké budú priemerné ročné náklady dopadov, ku ktorým by pravdepodobne došlo pri klimatickej zmene podľa scenára “ďalej ako doposiaľ”.

Tieto odhady sa na celom svete pohybujú v priemeru okolo 1% HSP. Náklady pre rozvojové krajiny sú v priemerne najmenej dvakrát vyššie ako náklady pre krajiny. Do týchto nákladov niesu započítané útraty ľudí ani podstatné sociálne a politické problémy, ktoré to prinesie. Odhaduje sa, že by každý rok mohli vznikať až 3 milióny nových environmentálnych utečencov alebo že by ich počet v polovice nasledujúceho storočia presiahol 150 miliónov. Je dôležité pamätať na to, že tieto odhady sa sústredili na scenár s dvojnásobným množstvom oxidu uhličitého (inými slovami, ide o nasledujúcich 50 alebo 60 rokov). Podľa scenára “ďalej ako doposiaľ” (tj. Nebudú podniknuté závažné akcie k obmedzeniu emisií oxidu uhličitého) dôjde krátko po skončení nasledujúceho storočia k ďalšiemu zdvojnásobeniu ekvivalentnej koncentrácie oxidu uhličitého, ako bude stále narastať. Dopady prídavnej klimatickej zmeny, k nej dôjde s druhým zdvojnásobením efektívnej koncentrácie oxidu uhličitého, budú pravdepodobne omnoho vážnejšie ako dopady pri prvom zdvojnásobení. To je samozrejme časovo oveľa vzdialenejšie, z toho dôvodu sa tomu možno nevenuje dostatočná pozornosť. Pretože však niektoré skleníkové plyny majú dlhú životnosť, pretože klimatický systém má dlhú “pamäť”, pretože sa môže ukázať, že niektoré z dopadov sú nevratné a pretože ľudom bude určitú dobu trvať, ako zareagujú na zmenu kurzov, je dôležité si všímať v ďalších horizontoch, nás burcujú, aby sme už teraz podnikli nevyhnuté kroky. Mnohí ľudia sa však budú pýtať, prečo by sme sa mali zaoberať stavom Zeme v čase tak vzdialenom. Nemôžeme to nechať na starosti budúcim generáciám?.