Energia vetra má svoj pôvod v slnečnej aktivite. Zohrievaním vzduchu a jeho následným stúpaním do výšky totiž dochádza k prúdeniu vzdušnej masy okolo Zeme. Pred objavením parného stroja bol vietor dôležitým zdrojom mechanickej energie využívanej napr. veternými mlynmi alebo plachetnicami. Tieto zariadenia dodávali mechanickú energiu rôznym poľnohospodárskym strojom. Po ropnom šoku v 70-tych rokoch na význame získala hlavne výroba elektrickej energie, pričom tento vývoj bol obzvlášť úspešný v krajinách ako je Dánsko a USA. Princíp výroby elektriny súčasnými veternými turbínami je veľmi jednoduchý. Energia prúdenia vetra roztáča listy rotora a takto vytvorenú mechanickú energiu využíva generátor na výrobu elektrického prúdu. Množstvo elektrickej energie, ktoré je možné v danej lokalite turbínou vyrobiť, závisí okrem rýchlosti vetra aj na jej veľkosti. Turbíny s väčšími priemermi rotora a s výkonom nad 500 kW sú vhodné hlavne pre oblasti s vysokými rýchlosťami vetra, ktoré sa vyskytujú hlavne na pobrežiach morí a oceánov. Podstatné však je, že cena vyrobenej elektriny z vetra je dnes na mnohých miestach porovnateľná alebo dokonca nižšia ako cena elektriny vyrobenej z uhlia, plynu alebo uránu. Skúsenosti z Nemecka a Dánska to jednoznačne potvrdzujú, čo je aj hlavný dôvod mohutného rozvoja veterných turbín v týchto krajinách. Bariérou širšieho uplatnenia tejto technológie u nás je dlhá doba návratnosti vložených investícií, ktorá vychádza často až na 20 rokov. Veterná energia je momentálne najrýchlejšie rastúcim zdrojom energie. Expanzia veternej energie sa šíri hlavne z Nemecka, ktoré zvýšilo svoju kapacitu nad 2800 MW. Nemecký veterný priemysel, ktorý má len 7 ročnú históriu, už vyrába toľko elektriny, ako dve tamojšie najväčšie uhoľné elektrárne. Dánsko je svetovým leadrom vo veternej energetike, tamojších 1350 MW veternej energie produkuje vyše 8% elektrickej energie v krajine. Dánske veterné spoločnosti sa navyše stali hlavnými vývozcami, reprezentujúcimi polovicu inštalovaných turbín v roku 1998 na celom svete. Krajiny, ktoré by z rozvoja veternej energetiky mohli profitovať najviac, sa nachádzajú v tzv. treťom svete, kde dopyt po energii stúpa a väčšina z nich trpí nedostatkom domácich zdrojov fosílnych palív. Rýchly rozvoj veternej energetiky v 90. rokoch je výsledkom zavedenia vládnych podporných mechanizmov, napríklad v Nemecku a Španielsku.