Planéta zem je rozčlenená na tzv. klimatické pásma - sú rozložené od najchladnejších území pri póloch až k najteplejším územiam pri rovníku, podľa toho, aké intenzívne je slnečné žiarenie. Teplotnými rozdielmi sú následne spôsobené i odlišnosti v rozdelení a intenzite zrážok, vzdialenosť od oceánu zase určuje odlišné vlhkostné podmienky územia.. Smer a intenzita vetrov takisto nie je rovnaká na celom území. Na základe týchto odlišností v klíme sa organizmy zoskupili do skupín - spoločenstiev, ktoré potrebujú určité rovnaké podmienky pre svoju existenciu a našli si svoje špecifické miesto na planéte. Vytvorili vegetačné pásma, ktoré sú v podstate zhodné s klimatickými pásmami. Sú to: tundra a alpínska vegetácia, tajga, ihličnatý les, listnatý les, step a lesostep /na južnej pologuli savana/, púšť a polopúšť.

Polárne oblasti - nie sú špeciálne definovaným vegetačným stupňom, pretože polárne oblasti sú osídlené prevažne vodnými oceánskymi organizmami, prípadne na pobreží žijúcimi živočíchmi - ľadový medveď, vodné druhy vtáctva - alky, berenikle, tučniaky, v oceánoch žije niekoľko druhov chladu odolných rýb a veľrýb. Polárne oblasti sú charakteristické síce malou rozmanitosťou organizmov, ale veľkou početnosťou zástupcov jednotlivých druhov, ktoré okrem polárnych oblastí väčšinou už inde nenájdeme.

Tundra a alpínska vegetácia sa vyznačujú vďaka nepriaznivým podmienkam - nízkym teplotám a silným vetrom - porastom nízkeho vzrastu s prevahou tráv, zo živočíchov tu nájdeme drobnejšie hlodavce, niekoľkých zástupcov hmyzu a vtáctva. Napriek pomernej druhovej chudobnosti sa v týchto oblastiach vyskytuje množstvo chránených a ohrozených druhov.

Oblasť tajgy je oblasťou rozložitých severských ihličnatých či brezových lesov so stádami veľkých cicavcov - sobov, losov, jeleňov a kŕdľami vtákov, ktorých pozostatky ešte nájdeme v Kanade, severných krajinách Európy a Rusku. Význam lesných porastov ako producentov kyslíka a zdroja biodiverzity je jasný, napriek tomu sú ohrozené hlavne ťažbou a zlým zdravotným stavom lesov spôsobeným vplyvmi exhalátov na pôdu, kyslosť zrážok i dreviny samotné.

Ihličnaté i listnaté lesy sa vyznačujú v pôvodnom stave veľkou bohatosťou drevín i živočíchov rôznej veľkosti a spôsobu života. Nezaťažené aktivitami človeka sú jedným z najstabilnejších ekosystémov, pre živočíchy zároveň aj najdôležitejším, lebo sú producentom kyslíka a energie pre heterotrofné organizmy.