Občianské skupiny takmer zastavili výstavbu nových reaktorov a v niektorých regiónoch bola ich výstavba zastavená referendom. Napriek tomu, že vláda plánuje do roku 2010 postaviť 20 nových reaktorov, jej predstavitelia v súkromí priznávajú, že sú to nerealistické plány. V Južnej Kórei, naopak, je vo výstavbe až 6 reaktorov, jadrový priemysel však aj tu čelí rastúcej opozícii verejnosti. Čína ma momentálne najambicióznejší jadrovoenergetický program: do roku 2020 plánuje zvýšiť počet prevádzkovaných reaktorov zo súčasných troch na viac ako 50. Vo výstavbe je šesť reaktorov a štyri ďalšie sú naplánované. Nie je však zrejme, či sa čínskej vláde podarí tento ambiciózny plán dosiahnuť, vzhľadom na vysoké finančné nároky dovážanej technológie a nedostatočne pripravený domáci priemysel. Navyše bude musieť čeliť tlakom na zvýšenie konkurencieschopnosti elektroenergetického priemyslu, čo by skomplikovalo úsilie o rozvoj jadrovej energetiky. Snahy o takýto rozvoj v Indonézii, Thajsku a Vietname boli za posledné roky neúspešné. Z celosvetového hľadiska sú to hlavne vysoké náklady jadrovej energetiky, ktoré najviac poškodili jej trhovú pozíciu. Väčšinu jadrových elektrárni postavili monopolné podniky, pričom náklady znášali spotrebitelia, bez ohľadu na ich výšku. Vlády na celom svete však otvárajú energetický priemysel voľnej konkurencii a tak sa jadrová energetika musí sama vedieť „predať". Tento trend je ďalšou ranou tomuto sektoru. Dnes je už len niekoľko málo chránených trhov, hlavne na východe Ázie, kde je možné očakávať nové objednávky. Jedným z indikátorov ekonomického postavenia jadrovej energetiky je hodnota, ktorú jej pripisuje voľný trh. Elektráreň Pilgrim v štáte Massachusets, USA bola predaná za 80 miliónov USD, z čoho 67 miliónov USD bolo za palivo. V roku 1998 sa spoločnosť CBS rozhodla predať pobočku Westinghouse Nuclear, kedysi najväčší jadrovoenergetický podnik na svete. Firma bola predaná za 1.2 miliardy dolárov. Pre porovnanie, Exxon je oceňovaný na 172 miliárd USD a Microsoft na 278 miliárd USD. Objednávky na nové reaktory prakticky zmizli. Posledné jadrovoenergetické spoločnosti, ako napríklad francúzsky Framatome a nemecky Siemens, prežívajú na údržbárskych prácach a vládnych objednávkach na opravu východoeurópskych reaktorov. Ak sa čoskoro nevyskytnú nové objednávky, zostane len málo firiem schopných stavať nové reaktory. Vzhľadom na časovú náročnosť ich výstavby sa pokles v množstve objednaných reaktorov na začiatku ďalšieho storočia stal takmer nevyhnutným.