Ekosystém - Oceány

Oceány netvoria jednotné prostredie, ako by sa mohlo zdať. Ich chemické a fyzikálne vlastnosti sa značne menia v závistlosti od hĺbky a zemepisnej šírky. So zmenou hĺbky sa mení svetlo, tlak, teplota a dostupnosť živín, čo ovplyvňuje výskyt oceánskych organizmov. Vo vzťahu k zemepisnej šírke rozmanitosť druhov postupne klesá so vzdialenosťou od rovníka : indicko-západná časť Tichého oceánu je biologicky najpestrejšia morská oblasť na svete. Zemepisná šírka veľmi ovplivňuje aj povrchovú teplotu- a pretože oceány sú v stálom pohybe, teplo a soľ sa presúvajú v oceánskom povodí. Prirodzené vlnenie spôsobuje zmiešavanie na hladine a absorbované teplo sa dostáva do hĺbky, takže v dôsledku toho je celkový rozsah teplôt v oceánskom prostredí oveľa menší ako na súši. V závistlosti od hĺbky sa vari najvýznamnejšie mení rozptyl svetla. Zóna, kde je možná fotosyntéza, sa obmedzuje na vrstvu blízko pri hladine. Do hĺbky vyše 100 m aj v najčistejšej vode preniká iba modré svetlo, a hlbšie ako do 250 m nepreniká takmer nijaké svetlo. Primárna produkcia však nie je jednotná v hladinových vodách všetkých oceánov. Napríklad väčšina otvorených oceánov je pre obmedzenú prítomnosť živín na hladine morským ekvivalentom púšte. Dusík a fosfor sa môžu dostať na hladinu v zónach, kde s hĺbok stúpajú spodné vody, takže v oblastiach najproduktívnejších lovísk rýb je vysoká produktivita. Prítomnosť alebo neprítomnosť živín má pre produktivitu oceána v povrchových vodách rozhodujúci význam. Pobrežné a priľahlé oblasti, v ktorých sa usádzajú živiny zo súše, sú zvyčajne aj produktívne: odhaduje sa, že asi 75 percent svetových úlovkov rýb na komerčné účely pochádza z pásma vzdialeného do 9 km od pobrežia. Nie všetky pobrežné vody však obsahujú rovnaké množstvo živín. Ich úroveň sa môže meniť podľa miestneho úhrnu zrážok, objemu odplavovania zo súše a charakteru pôdy a geologického podložia. Pre produkciu fytoplanktónu je veľmi významná aj teplota vody. Z tohto dôvodu sa zóny produktivity presúvajú podľa ročných období, pričom reagujú na teplotu vodnej hladiny a uhol - a teda intenzitu - slnečného žiarenia. V miernych pásmach pojarnom rozmachu fytoplanktónu nasleduje pokles produktivity, pretože vo vode ubúda živín. V zime sa produkcia zastaví alebo sa podstatne obmedzí, miera prísunu živín a ich uvoľňovanie do vody je väčšia ako miera ich príjmu fytoplanktónom. Produkcia fytoplanktónu narastá, keď na jar zas stúpne teplota, a znovu dochádza k jeho rozmachu, pretože má dostatok živín.

Teplota vody zohráva dôležitú funkciu aj v určovaní rozšírenia niektorých typov morských a pobrežných ekosystémov, napr. korálových útesov a mangrovov. Soľ v mori. Podľa zemepisnej polohy sa značne mení aj slanosť (salinita) morskej vody. Pre oblasti s veľkým povrchovým vyparovaním a nízkym úhrnom zrážok je charakteristická vyššia slanosť ako v oblastiach s nízkym povrchovým vyparovaním a vysokým úhrnom zrážok. Napríklad hladinové vody Bengálskeho zálivu, ktoré ovplivňuje mohutný prítok vody z riek Ganga a Brahmaputra, obsahujú asi 34 tisícin soli v porovnaní s 36 tisícinami v hladinových vodách Arabského mora. Karibské more je oblasť s veľkou slanosťou napriek prívodu vody z riek Orinoko a Mississippi, pretože vyparovanie je veľmi intenzívne. Oceánska oblasť pri juhovýchodnej Ázii sa, naopak, vyznačuje hodnotami menšími ako 33 tisícin vďaka obrovskému prívodu vody z riek v tejto časti sveta. Také rozdiely v slanosti - a v prívode sladkej vody - ovplivňujú aj rozšírenie živočíchov a rastlín v oceánoch. Slanosť, hustota a teplota vody navzájom súvisia, no tieto faktory sa na hladine oceánov značne odlišujú. S ochladzovaním vody stúpa jej hustota a voda začne klesať - to sa stáva s veľmi slanou vodou Golfského prúdu, keď dosiahne okraj Atlantického oceánu. Táto studená hustá voda potom tečie pod hladinou na juh. V rôznych oceánu možno rozlišovať vodné masy podľa ich fyzikálno-chemických vlastností a podľa rýchlostí a smeru toku, pričom každá z nich zjavne podporuje odlišné spoločenstvá oceánskych organizmov. Rôznorodosť oceánov. Niektoré oblasti alebo zóny oceánskeho systému sa vyslovene odlišujú od ostatných, čo ich obklopujú. Jednou z nich je Sargasove more, oblasť s pomerne malým pohybom vody, pre ktoré sú charakteristické plávajúce chaluhy rodu Sargassum a s nimi spojené spoločenstvo fascinujúcich živočíchov, ktoré sa maskujú tak, aby sa podobali na riasy, medzi ktorými sa skrývajú. Nielen hladina oceánov je charakteristická mozaikou rôznych habitatov a spoločenstiev. Je známe, že hlboký oceán podporuje vlastné oblasti s vysokou produktivitou, obklopené menej produktívnymi systémami s menšou diverzitou.Takýto hlbokomorský systém sa vyskytuje napríklad okolo hlbokých oceánskych sopúchov, kde podmorské sopky vylievajú prehriatu vodu a lávu na dno oceánu. Podobné sopúchy sa hojne vyskytujú pozdĺž línií zlomu a poklesu skalných chrbtov uprostred oceánu, kde žijú jedinečné spoločenstvá organizmov závislých na chemotrofických baktériách.

Namiesto viazania slnečného žiarenia fotosyntézou tieto baktérie získavajú energiu zo zdrojov síry a vytvárajú základ zložitého potravového reťazca vrátane spoločenstva filtrujúcich mäkkýšov, červov a ostnatokožcov. Rovnako nezvyčajné spoločenstvá živočíchov žijú aj v okolí podmorských pohorí, ktoré môžu byť dosť vysoké, aby siahali tesne pod hladinu a aby v okolitom oceáne vytvorili izolované oblasti s vysokou produktivitou. Novozélandský výlov rýb druhu Orange Roughie nanešťastie takmer vyhladil populácie tejto ryby v oblasti niektorých miestnych podmorských hôr nekontrolovaným prirýchlym priemyselným zúžitkovaním v oblastiach, ktoré už boli malé a zraniteľné. Vplyv človeka. Prírodné zmeny pobrežia čoraz viac umožňujú aj zásahy človeka. Na pobrežiach sa začala intenzívna priemyselná výstavba, pretože jadrové elektrárne a rafinérie je výhodné stavať na brehoch pre ľahký prístup k vode. Celkom nedávno sa na celom svete rozbehla výstavbe hotelov, promenád a príslušenstva prímorských stredísk pre dovolenkárov, pričom breh sa zalieval betónom. Táto výstavba mala na pobrežný život vážne dôsledky, najmä na piesočnatých brehoch. Živočíchy, ktoré hniezdia na plážach - ostrochvosty a vtáky, napríklad bahniaky a rybár malý, ako aj morské korytnačky takmer vyhynuli, keď sa im zničili hniezda. Iné vtáky sú vystavené útokom rastúceho počtu čajok, ktorým sa vo svete dovolenkárov,plnom odpadkov dobre darí. Inžinierske práce na ochranu pobrežia vytláčajú mnohé organizmy z ich prirodzeného habitatu. Navyše ochrana pobrežia na jednom mieste môže poškodiť inde. Také hrádze ako je Spurn Head v anglickom Yorkshire, sa udržiavajú stálym dovážaním nového piesku a siltu, ktorý sa ťaží neďaleko na pobreží. Keď je pobrežie chránené, ťažba piesku sa preruší, hrádza sa rýchle odplaví a zmizne tak dôležitý pobrežný habitat. Mnohé časti pobrežia, najmä pri svetových veľkých priemyselných strediskách, ohrozuje aj rastúce znečistenie, najmä ropou a odpadovými vodami. Dôsledky úniku ropy pre vtáky sú zrejmé, no trpí tým celý pobrežný ekosystém. Napríklad brežniaky a ulitníky sa nemôžu na mastných skalách uchytiť, takže sa rozmnožia riasy, ktoré odpadnú až vtedy, keď nasiaknu ropou. Následky devastácie kôrovcov a rias sa rýchlo šíria po celom potravinovom reťazci. Vydry morské a riasy. Mnohé morské živočíchy boli vystavené ničivej činnosti ľudí. Rôzne ryby, napríklad jesetery, rybolov takmer vyhubil, zatiaľ čo také morské cicavce, ako sú tulene a vydry, zdecimovali lovci kožušín. Pozoruhodnú vydru morskú takmer vyhubili nielen pre jej kožušinu, no rybáry sa nazdávali, že ohrozuje stavy rýb.

Jej odstránenie by však mohlo ohroziť prežitie jedného z najbohatšík morských spoločenstiev, podmorského lesa rias. Pri mnohých skalnatých brehoch, najmä pri západnom pobreží Severnej Ameriky, rastú rozsiahle trsy obrovskej morskej riasy a tvoria jedinečné prostredie, ktoré mnohé druhy rýb využívajú ako neresisko a liaheň. Táto riasa poskytuje domov aj vydre morskej, ktorá pri jej udržiavaní hraje dôležitú úlohu, ako aj obrovskej vydre morskej, ktorá pomáha udržiavať počet ježoviek, pretože tie by svojou nenásytnosťou mohli riasy zničiť. Vydra zoberie z morského dna kameň, pláva sním na hladine, pritláčajúc si ho k hrudi, a používa ho ako nákovu, na ktorej otvára pevné ulity ježoviek a morských úch. Vydra je jedným z mála účinných lovcov ježoviek, ktoré v niektorých oblastiach zničili porasty rias. Morské riasy patria už medzi chránené druhy, no ich počet sa tak znížil, že sú ešte vždy nesmierne zraniteľné. Nepredvídané formy znečistenia. Pobrežné oblasti sú čoraz viac využívané pre potreby priemyslu. Množia sa odsoľovacie nádrže, huty, jadrové elektrárne, veľké ropné terminály atď. Havárie tankerov prevážajúcich ropu spôsobujú nenapraviteľné rozsiahle škody. Neslobodno však zabudnúť ani na niektoré zákerné formy znečistenia, ktoré síce nie sú hneď zjavné, ale spôsobujú, že príbrežná zóna sa pomaly mení na púšť, a následne môžu zapríčiniť nebezpečné otravy aj u ľudí. Zvlášť škodlivé je znečistenie chemické. Nedávne výskumy napríklad odhalili, že len vzdušnou cestou sa do mora dostáva ročne až 10 000 ton olova. Odhaduje sa, že ročne vytečie do mora 12 000 ton ortuti. Silný insekticíd DDT sa dostal do mora tiež vo veľkých množstvách. O jeho škodlivosti svedčí skutočnosť, že na zastavenie rastu fytoplanktónu, ktorý je základom celého potravovinového reťazca, stačí jeden miligram tohto prípravku na jeden liter vody. Okrem toho rieky do mora ustavične prinášajú priemyselný odpad. Zasiahnutá dnes už nie je iba litorálna zóna, ale aj otvorené more a na niektorých miestach aj hlbiny oceánov. Letná sezóna každoročne znamená preplnené pláže a obrovský tlak na okolitú prírodu. Následky bývajú vážne. Návštevníci často doslova pustošia pobrežné prostredie, aj keď len z nevedomosti. Klčujú rastlinstvo, aby si mohli postaviť stany, uvoľňujú kamene a hádžu ich len tak pre zábavu.Hromadenie drobných zásahov sa potom končí ťažkými dôsledkami. Pri zdokonaľovaní jadrových zbraní sa robili pokusné výbuchy v oblasti Tichého oceánu. V ich dôsledku bola na týchto miestach úplne zničená pôvodná fauna a flóra.

Ďalšie oblasti, ležiace mimo pokusné územie, ohrozuje rádioaktívny prach prenesený vzdušnými prúdmi.