Keď si uvedomíme, že na Slovensku sa až 40% spotrebovanej energie (v prípade domácnosti až 78 %) využíva na vykurovanie budov zistime, že v slnečnej architektúre sa skrýva obrovský potenciál úspor. Najväčší zisk z pasívneho využitia slnečného žiarenia , a to pri najnižších nákladoch, sa dá docieliť už pri projektovaní budovy. Zásadou býva, že všetky veľké okná by mali byť orientované na juh. Dom s takto orientovanými oknami potrebuje až o 10-20 % menej tepelnej energie ako podobný dom s východo - západnou orientáciou okien.

2. Využitie slnečných kolektorov na prípravu teplej úžitkovej vody resp. vykurovanie priestorov. Je to najrozšírenejší spôsob využitia slnečnej energie, ale u nás stále nedocenený.
Kolektory zohrievajú vodu na rovnakom princípe ako je to v prípade záhradnej hadice, ktorá dlhší čas leží na slnku a v ktorej sa voda môže zohrievať na veľmi vysokú teplotu. V kolektoroch sa však namiesto hadice používa absorbátor umiestnený v tepelno - izolovanom ráme. Príprava teplej úžitkovej vody sa i napriek pretrvávajúcim dotáciám do klasickej energetiky ukazuje ako podstatne ekonomickejšia. Kvalitné slnečné kolektory sú schopné ročne pokryť 60-75% energie potrebnej na prípravu teplej vody pre priemerný rodinný dom, pričom v období od apríla do októbra je možné sa úplne spoľahnúť na slnečnú energiu.
Veľmi sľubným sa ukazuje aj využitie plochých kolektorov na ohrev vzduchu pre poľnohospodárske a potravinárske účely. Tieto kolektory, v ktorých namiesto vody sa ohrieva vzduch (ďalej rozvádzaný ventilátorom) je možné využiť napr. na sušenie dreva, sena alebo iných plodín. Príklady využitia vzdušných kolektorov existujú vo viacerých krajinách, pričom len vo Švédsku ich bolo inštalovaných viac ako 200.000 m2. Súčasný stav:
Do roku 1997 bolo na Slovensku inštalovaných asi 20.000 m2 slnečných kolektorov, ktoré sa využívajú prevažne v rodinných domoch. Výnimkou nie sú však ani kolektory v priemyselných resp. poľnohospodárskych podnikoch. Medziročný prírastok novoinštalovaných kolektorov je u nás veľmi malý a v roku 1994 bol len 0,25 m2 na 1000 obyvateľov. Za zmienku stojí, že v Rakúsku je tento prírastok 15,4 m2/1000 obyvateľov, pričom medziročný nárast predstavuje 20-25%. V súčasnosti v tejto alpskej krajine pripadá 73 m2 slnečných kolektorov na 1000 obyvateľov. Na Slovensku je to takmer 20 krát menej - 3,6 m2/1000 obyvateľov. Uvedené rozdiely vo využívaní sú však výsledkom cieleného úsilia, na ktorom sa v Rakúsku podieľa veľká časť obyvateľstva.