Ekológia oceánov

Naša Zeme je vodná planéta. Svetový oceán zaberá 71% jej povrchu. Keď sa pozeráme z plávajúcej lode na oceán, vidíme obrovské rozlohy vody, ale málo života (tzv. oceánske púšte). Medzi vlnami len občas zahliadneme živé organizmy. Na prvý pohľad sa určite nezdá, že oceán je nesmierne bohatý ekosystém.
Oceánsky ekosystém je však zložitejší, ako ktorýkoľvek ekosystém na súši. Životu sa najlepšie darí v pobrežných vodách a v blízkosti hladiny. Voľný oceán predstavuje 90% svetového oceánu, ale žije v ňom len 10% rastlín a živočíchov. Pre oceánske ekosystémy je, rovnako ako pre pevninské, rozhodujúce slnečné žiarenie. Takmer žiadny život v ohromných priestoroch svetového oceánu by nebol možný bez fytoplanktónu. Ide o miliardy jednobunkových rastlín, ktoré pomocou fotosyntézy menia energiu slnečného žiarenia a oxid uhličitý s pomocou živín prítomných vo vode na biomasu. Ich biomasa sa stáva prvým článkom oceánskeho potravného reťazca. Súčasne pri fotosyntéze uvoľňuje do atmosféry kyslík.
Fytoplanktón žije blízko hladiny. Preto máloktorá ekologická katastrofa má tak dramatický priebeh, ako ropné katastrofy na oceáne. Z tankeru Exxon Valdez vytieklo v roku 1989 celkom 41 600 ton surovej ropy. V roku 1978 z lodi Amoco Cadiz, plávajúcej pozdĺž anglických brehov smerom k Francúzsku, vytieklo dokonca ešte 8 krát viac ropy.
Keď ropa vytečie z tankeru, začne sa roztekať po hladine oceánu. Tekavejšia frakcia surové ropy sa odparí a zostávajúca kvapalina je viskóznejšia. Zabíja planktón plávajúci pri hladine, ktorý je najnižšou úrovňou oceánskeho potravinového reťazca. Klesá populácia rybieho poteru, ktorý sa fytoplanktónom živí. Dravci živiaci sa rybím poterom tiež nemajú dostatok potravy a ubúda ich. To platí aj pre morské cicavce živiace sa rybami. Oceánsky potravinový reťazec sa rozpadá. Súčasne je obmedzené uvoľňovanie kyslíku do ovzdušia.
Najbohatší je život v blízkosti pobreží. Melkové, na živiny bohaté vody šelfových morí sú priaznivým životným prostredím pre mnohé organizmy. Z melkových vôd pochádza 90 % všetkých úlovkov rýb a mäkkýšov. V pobrežných krajinách však tiež žije 60 % rôzneho obyvateľstva planéty. V USA žije v páse do 80 km od pobrežnej čiary polovička ich občanov. Výsledkom takého sústredenia ľudí je rozsiahle znečisťovanie pobreží. Pobrežné vody sa stali smetiskom odpadov a stokou, do ktorej ľudia vypúšťajú odpadové vody. Priemyselné podniky vypúšťajú do oceánu odpad obsahujúci ťažké jedovaté kovy, ktoré sú pre ryby smrteľne nebezpečné.

Ťažké kovy sa hromadia v ich mase, a tým je ohrozený aj človek, ktorému ryby slúžia ako potrava. Samozrejme znečistenie oceánov a morí sa prejavilo poklesom úlovkov rýb. V Čiernom mori rybári lovili 30 druhov rýb. Teraz ich zostalo len 5 druhov. V rokoch 1985 až 1994 celkový ročný úlovok rýb v Čiernom mori poklesol z 700 000 ton na asi 100 000 ton.
Ohromný svetový oceán je dnes znečistený ľudskou činnosťou. Narušenie oceánskeho ekosystému spôsobilo pokles úlovkov rýb. Svet stojí dnes pred poklesom dodávky potravín z mora pripadajúcich na jedného obyvateľa planéty. Ceny rýb v najbližších desaťročiach sa zrejme rýchlo zvýšia.