Hlavným zdrojom výroby energie je spaľovanie uhlia, plynu alebo mazutu. V kotle sa vyrába para, ktorá poháňa turbínu pripojenú k alternátoru. Premena tepelnej energie na elektrickú sa realizuje parným cyklom. Moderná uholná elektráreň spotrebuje tonu uhlia na každú MWh energie. Za deň spotrebuje 10 vlakov uhlia po 30 vagónoch.
Tepelné elektrárne poznáme:
• kondenzačné, ktoré sú zamerané na výrobu elektrickej energie
• teplárne, zamerané na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla

Jadrová energia : v procese udržania stáleho hospodárskeho rastu a udržania kvalitného životného rostredia zohráva rozhodujúcu úlohu jadrová energia z dôvodov:
-umožňuje uchovať zásoby fosílnych palív pre ich využitie v chemickom priemysle
-prispieva k znižovaniu znečistenia živ. Prostredia tým že neprodukuje co2
-jadrové palivo má neporovnateľne väčší energetský potenciál ako fosílne palivá. 5g jadrového paliva ,má rovnaký energetický potenciál ako tona uhlia.
-vo svete sú dostatočné zásoby uránu.

Elektrická energia sa vyrába rovnako ako v tepelných elektrárňach, rozdiel je v zdroji tepelnej energie, ktorá sa získava b jadrových reaktoroch štiepením atómov obohateného uránu a následným premieňaním kinetickej energie neutrónov na tepelnú energiu. Jadrová bezpečnosť je základnou požiadavkou na prevádzku každej jadrovej elektrárne. V prvom rade ju zabezpečujú bariéry v bezprostrednom okolí reaktora. Tvoria ju 4 vrstvy, ktoré zachytávajú rádioaktívne žiarenie s takou účinnosťou, že tepelné elektrárne produkujú až 10 násobne viac radiačnej záťaže. V blízkosti elektrárne je dávka jadrového žiarenia 2 krát nižšia než pri sledovaní televízie a 100 násobne nižšia než rádioaktívne žiarenie, ktoré je produkované stavebnými materiálmi. Na človeka každodenne pôsobí aj prirodzené žiarenie pochádzajúce z kozmu v intenzite 100 až 200 násobku žiarenia jadrovej elektrárne. V období jadrovej éri prišlo na zemi celkovo k 11 000 katastrofám všetkého druhu, pričom sa jadrová energetika na nich podiela 10 udalosťami. Najvážnejšou z nich bola havária černobyľského reaktoru, ktoré bola spôsobená najmä zlyhaním ľudského faktoru a zanedbanie radiačnej bezpečnosti.
Prevádzka jadrovej elektrárne má na životné prostredie minimálny vplyv. Nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny ani karcinogény, vplyv znečistenia vodstva v okolí elektrární je zanedbateľne nízky. Tepelný vplyv jadrových elektrární prostrednícvom chladiacich veží je zanedbateľný a nevyhodnotiteľný.