Na začiatku sa ropa rozširovala po 72 kilometroch mora, po mesiaci povlak pokryl až 300 kilometrov a o ďalšie dva mesiace to kleslo na 220 kilometrov. Ropa sa udržala až do zimy, keď zaberala 100 km morskej hladiny, na ďalšiu jeseň už “len“ 50 km. Jazerá, do ktorých ústilo more, boli na tom horšie, tam sa ropa udržala 5 až 9 rokov. Najviac bolo more znečistené prvých 11 dní. Potom sa znečistenie činnosťou ľudí zmenšilo na polovicu. More bolo schopné rozložiť 5 percent ropy, ďalšia ropa bola prirodzene zahrabaná do piesku, alebo zničená príbojom na skalách. Najviac na to doplatili živočíchy v okolí 50 kilometrov havárie v čase stroskotania. Všetky organizmy uhynuli, aj zvieratá žijúce v blízkosti pláže. Stovky kilometrov mora vyhadzovalo na hladinu mŕtve živočíchy. Počet drobných živočíchov sa zredukoval o 30 až 50 percent. Vtáky, poškodené ropou stratili tuky a uhynuli zamrznutím, alebo sa priamo otrávili ropou. Niektoré druhy mali dlhodobé problémy s rozmnožovaním. Malo to dopad aj na ľudí. Bol znečistený zdroj pitnej vody, úplne klesol rybolov, ktorý tam nebol možný desiatky rokov. Ryby uhynuli ihneď, nepohyblivé, odolnejšie živočíchy ako ustrice boli pre konzumáciu jedovaté, v tom období ich bolo zničených 6 000 ton živej váhy. A i tie živočíchy, čo prežili, žili po celý zvyšok svojho života s rakovinou alebo neoplazmou, ktorá sa prenášala na ďalšie generácie. Lepšie pochodili chaluhy a živočíchy na skaliskách
Vyčistenie, a to len pobreží stálo francúzsku vládu 700 mil. frankov. Na konci 70 - tych rokov sa nachádzalo v mori 1500 ton ropy. I drobná odolná chaluha týmto katastrofám podľahla a jej miesta výskytu na skalách ostali holé a začali sa obnovovať až po 2,5 roka. Straty týchto rastlín sa tiež počítajú na tony. 1979, MEXICKÝ ZÁLIV- výbuch výskumného vrtu. Požiar a výlev ropy bol zastavený až po 290 dňoch. Do Mexického zálivu sa tak dostalo 475 000 ton ropy. 4,5 tisíc ton denne.