Globálne otepľovanie

Čo je globálne otepľovanie?
Globálnym otepľovaním vedci nazývajú proces všeobecného otepľovania zemskej atmosféry. Globálne otepľovanie sa ďalej rozlišuje na prirodzené a na to zapríčinené človekom. O existencii prirodzeného globálneho otepľovania niet pochýb a ani sa o ňom v medzinárodných kruhoch nevedú búrlivé diskusie. Je jednoducho faktom že priemerné teploty sa (už od doby ľadovej) zvyšujú, problémom však je práve ono otepľovanie zapríčinené človekom. Základné otázky o ktorých sa ešte stále vedie diskusia sú:
§ urýchľuje človek svojou činnosťou proces globálneho otepľovania?
§ Veľmi jasne vyjadruje pochyby o tom či je zrýchlenie globálneho oteplenia za niekoľko posledných desaťročí prirodzeným javom ktorý sa periodicky opakuje v tak dlhých cykloch že sme to doteraz nemali možnosť spozorovať alebo či je dôsledkom ľudskej činnosti, čiže narušením prirodzenej rovnováhy v atmosfére.

§ je rýchlosť globálneho otepľovania nebezpečná pre prirodzené ekosystémy na Zemi?
§ Úzko súvisí s tým ako si odpovieme na tú prvú. Ak sa totiž prikloníme na stranu tých čo príspevok človeka ku globálnemu otepľovaniu popierajú nepovažujeme za potrebné sa touto otázkou ani zaoberať - glob. otepl. je prírode vlastný jav a nijako ju teda nemôže ohroziť. Ak však uznáme že činnosť človeka môže meniť klíma v celosvetovom merítku je dôvod vážne sa zaoberať otázkou či sa zmeny budú odohrávať rýchlosťou ktorej je príroda schopná sa prispôsobiť.
Tepelná bilancia zeme. Zem prijíma teplo zo slnka. Časť absorbuje a časť odrazí späť do vesmíru. Atmosféra obsahuje tzv. skleníkové plyny ktoré pôsobia ako pokrývka a ich podiel v atmosfére je určujúci pre konečnú teplotu zemského povrchu.
Aj vďaka nim je na Zemi možný život v takej podobe ako ho poznáme. Ich množstvo sa po tisíce rokov menilo len veľmi mierne, a teda udržovali teplotnú bilanciu Zeme v rovnováhe. Ak je ich množstvo v atmosfére menené logickým dôsledkom musí byť zmena teploty zemského povrchu.


ČO JE PRÍČINOU?
Väčšiu časť atmosféry tvoria plyny dusík a kyslík. Tieto plyny žiarenie ani nepohlcujú ani nevyžarujú. Na tepelnú bilanciu atmosféry teda nemajú žiadny vplyv. V atmosfére sa však nachádzajú plyny ktoré určitú časť tepelného žiarenia pohlcujú a teda atmosféru a zemský povrch otepľujú. To sú tzv. skleníkové plyny, ktoré spôsobujú fenomén nazývaný skleníkový efekt.

Sú to predovšetkým vodná para, oxid uhličitý ale tiež metán, oxid dusný, chlorflourované uhľovodíky (freóny) a ozón.
Skleníkový o efekt
To ako skleníkový efekt funguje je zrejmé už z jeho názvu. Skleníkové plyny by sme mohli prirovnať ku sklu skleníka ktorí síce prepúšťa slnečné lúče dnu ale vznikajúce teplo už nepúšťa von. Skleníkovým efektom je potom ono teplo ktoré pocítime ak do skleníka vstúpime. To že naďalej vypúšťame množstvo skleníkových plynov do ovzdušia sa teda dá prirovnať ku situácii kedy si nad svojimi hlavami pomaly ale isto staviame globálny skleník z ktorého nieto kam odísť.





účinky go na slovensko

Globálne otepľovanie je jav ktorý v médiách najčastejšie počujeme spájať so slovami ako oceány, Antarktída, ostrovné národy alebo prímorské oblasti, je však nutné si uvedomiť význam slova "globálne" v jeho názve. Je to jav ktorý sa dotýka veľkých ľudí na svete bez ohľadu na to, kde žijú. A to znamená že my nebudeme výnimkou. Od začiatku storočia boli na Slovensku pozorované tieto javy: rast priemernej ročnej teploty asi o 1 C, pokles množstva ročných zrážok - asi o 15% na juhu a 5% na severe, pokles vlhkosti vzduchu najmä na juhozápade, úbytok snehovej pokrývky takmer na celom území Slovenska. Podľa jednotlivých scenárov zmeny klímy sa v budúcnosti očakávajú nasledovné zmeny: do roku 2075 nárast priemerných ročných teplôt o 2 - 4 C s tým že väčší rast sa očakáva v zime (3 - 7 C) ako v lete (1 - 4 C). Čo sa týka množstva ročných zrážok odhady jednotlivých scenárov sa dosť rozchádzajú. Každopádne sa výkyvy odhadujú od poklesu o 18% až po nárast o 16% nech už by sa výkyv vychýlil do jednej, alebo druhej strany ak by dosiahol odhadovanú intenzitu, jeho účinok by určite nebol zanedbateľný. Čo môžeme očakávať ako logické dôsledky zmien v teplotách a zrážkach? Podľa štúdie SHMÚ, MŽP SR a U.S.Country Studies Program: zníženie kapacity zásob vody na 12,05 (v roku 2010) na 11,05 (2030) a na 9,42 (2075) mld m3. Pokles priemerného ročného odtoku o 25%. Podľa štúdie by tiež malo dôjsť ku zvýšeniu variability priemerných ročných prietokov, zvýšeniu zimného odtoku (čím sa zníži jarný odtok ktorý je v našich podmienkach typicky najväčší) a celkovo sa očakáva zväčšenie odtokových extrémov. V takom prípade sa hlavne v obdobiach malej vodnosti aridita južných a juhovýchodných nížin bude významne zvyšovať, špecifický odtok v niektorých oblastiach sa môže rovnať až nule (čo bude mať za následok zhoršenie podmienok vo významných poľnohospodárskych oblastiach). Očakáva sa tiež zníženie zásob podzemných vôd a to hlavne v kryštlinických pohoriach.

Podľa štúdie budú mať zmeny intenzívnejší charakter v severojužnom smere, na severe Slovenska sa očakávajú zmeny najmenšie. Štúdia tiež počíta s tým že zásoby spodných vôd na Žitnom ostrove budú poznačené najmenej. Účinok GO na Slovenské lesy štúdia popisuje takto: najväčšie zmeny sa očakávajú v nížinných oblastiach, kde sa objavia suchomilné spoločenstvá, teplejšieho mierneho pásma a v horských oblastiach kde sa predpokladá zánik (!) alpínskeho stupňa. (Holdridge model). V oblasti horských smrekových lesov sa očakáva zníženie podielu smreka a zvýšenie podielu listnáčov, zvýšenie produkcie biomasy o 17%. V oblasti stredohorských zmiešaných lesov sa očakáva úplné vymiznutie ihličnanov, zvýšenie výskytu dubov, javorov a jaseňa (pričom typické stromy v súčasnosti sú smrek, jedla a buk). V oblasti podhorských zmiešaných lesov sa očakáva takmer úplné vymiznutie duba zimného a hraba, nástup a výrazná dominancia lesostepných spoločenstiev (dub plstnatý). Očakáva sa tiež výrazné zníženie produkcie biomasy - až o 38% oproti súčasnému stavu. (model Forest Gap)
Účinky GO na poľnohospodárstvo sú úzko zviazané predovšetkým na vývoj zrážok a teplôt. V poľnohospodárstve je možné očakávať nielen negatívne ale aj pozitívne účinky. Tie však bude možné využiť len pri plánovaní s dostatočným predstihom a flexibilitou. Zmeny ktoré môžeme očakávať predĺženie a skorší začiatok vegetačného obdobia, viac CO2, vyššia teplota viac slnečného žiarenia podporia väčšiu tvorbu biomasy (toto je samozrejme podmienené aj dostatočným zavlažovaním, ktoré bude v nových podmienkach náročnejšie). Hlavné negatívne účinky ktoré sa na Slovensku očakávajú sú predovšetkým zníženie vlhkosti pôdy, častejšie extrémy počasia (obdobia sucha a silné lejaky), ktoré budú mať za následok ničenie úrody, zmenia sa tiež zimné podmienky - ubudne snehu a zvýši sa teplota čiže podmienky budú menej nepriateľské voči škodcom a burinám. Z južných oblastí Európy sa z narastajúcou teplotou budú rozširovať nové druhy rastlín aj škodcov,, v našich podmienkach to bude mať za následok narušenie prirodzenej stability. Riešenia pre Slovensko

Slovensko je krajina z neudržateľne neefektívnou spotrebou energie. Keďže väčšina emisií skleníkových plynov pochádza práve z energetiky rýchle a nekomplikované znižovanie emisií sa môže podariť ak sa bude klásť dôraz na úspory energie a efektivitu a budú sa preferovať jej čisté a obnoviteľné zdroje. Úniky metánu by sa dali rýchlo redukovať hlavne pravidelnou kontrolou a poriadnou údržbou pri rozvodoch zemného plynu.

Poľnohospodárstvu by sa tiež mala venovať pozornosť pretože v sebe zlučuje mnohé zdroje skleníkových plynov a spotrebúvajú sa v ňom nemalé množstvá energie (veľkochovy, hnojenie, zastaralé, energeticky náročné technológie, fosílne palivá ako zdroj energie, veľké úniky energie...).