Ropa

Začnem tým, čo je ropa. Je to čierna lepkavá hmota, ktorá vznikla rozkladom živých organizmov zasypaných vrstvou zeme. Takto uskladnené odumreté organizmy prešli mnohými chemickými zmenami. Ich výsledkom je už spomínaná čierna hmota zložená z rôznych molekúl, ktoré patria do kategórie uhľovodíkov. Ropa je tiež prírodná horľavá kvapalina tvorená zmesou plynných, prchavých a rozpustných tuhých uhľovodíkov. Obsahuje aj neuhľovodíkové organické zlúčeniny a minerálne prímesi. Niektoré ropy môžu pri nízkej teplote tuhnúť, iné zostávajú v tekutom stave. Zapálená ropa horí čadivým plameňom. Najvýznamnejšie náleziská sú v Rusku, USA, Mexiku, Číne a vo Venezuele. Vyťažená hustá tekutina sa nikdy nepoužíva v surovom stave. Posiela sa na spracovanie, kde je triedená na jednotlivé zložky. Spracúva sa pomocou destilácie, rafinovania a krakovania. Ropa a tiež zemný plyn obsahujú zlúčeniny síry, nepriaznivé pre ovzdušie, pretože doň uniká oxid siričitý vytvárajúci kyslý dážď. Elektrárne vykurované mazutom, ktoré nemajú odsírovacie zariadenia vypustia denne do ovzdušia 100 ton oxidu siričitého.

Znečisťovanie životného prostredia
Produkty z ropy môžu už pri preprave znečistiť rieky a podzemné vody. Trhliny v ropovodoch, motoroch, ale aj vylievanie motorového oleja môže spôsobiť únik benzínu alebo oleja do pôdy. 1 liter benzínu dokáže znehodnotiť až 5 miliónov litrov vody.

Ropné havárie
Na svete sa stáva veľa ropných havárií, pretože súčasný spôsob využívania ropy sa nezaobíde bez jej prepravy obrovskými tankermi. Takýto obrovský tanker prepraví naraz až 300 000 ton ropy. Lenže čím je obsah tankeru väčší, tým j väčšie aj nebezpečenstvo katastrofy. Pri ekologickej havárii dochádza k čiastočnému, alebo úplnému uhynutiu vodných živočíchov. Otrávené morské vtáky hynú na pobreží so zlepenými krídlami a čistenie pláží je veľmi nákladné.
Len v období pätnástich rokov (1970-1985) došlo ku 186 veľkým nehodám, ktoré sprevádzal únik minimálne 1300 ton ropy. Najväčšie zámerné znečistenie bolo v roku 1991, keď dal S.Hussajn príkaz na vypustenie zásobníkov.
Keďže ropné ložiská sú aj pod morským dnom, v posledných rokoch sa začali robiť vrty s vrtnými vežami umiestnenými na umelých ostrovoch v mori. Väčšina ložísk leží ďaleko od priemyselne vyspelých krajín, preto sa začali stavať ropovody a plynovody.
U nás sa nachádza ropovod Družba, ktorý zásobuje Slovnaft v Bratislave.

Havária tankera Amoco Cadiz
V marci 1978 uprostred víchrice plával Lamanšským prielivom ropný tanker Amoco Cadiz.
Prúd unášal loď ku skalám a tá sa po prudkom náraze rozbila. Z vraku sa vylialo do mora viac ako 295 miliónov litrov ropy. Tisíce vtákov uhynulo, na pobrežie boli vyplavené kopy
mŕtvych rýb. Trvalo niekoľko mesiacov, kým Lamanšský prieliv opäť vyhlásili za čistý. Výbuch ropnej veže Ixtoc
3. júna 1979 došlo k výbuchu na ropnej veži Ixtoc pri Yucatánskom polostrove v Mexickom zálive. Začiatkom augusta sa mastná škvrna ropy v dĺžke 640 kilometrov pohybovala smerom k juhozápadnému pobrežiu Texasu. Podľa konečného odhadu došlo k úniku viac ako 800 miliónov litrov ropy. 7. augusta bola škvrna už viac ako 8000 kilometrov dlhá. Účinky tejto havárie na ryby a morské vtáctvo boli katastrofálne.

Výbuch na ropných poliach Nowruz
V roku 1983 ropné pole Nowruz pri iránskom pobreží stíhala jedna katastrofa za druhou. Z ropnej veže, do ktorej narazila loď, začala unikať ropa. Irak, ktorý viedol vojnu, vyhodil do vzduchu ďalšiu vežu. Dovedna ich bolo poškodených až 8. Vojna znemožnila tieto veže opraviť.

Dôsledky takýchto nehôd sú obrovské a vyžadujú si značné finančné náklady na čistenie znečistených pobreží. Pri havárii tankera alebo ropnej plošiny uhynie veľké množstvo živočíchov a rastlín. Vedci predpokladajú, že éra ropy v najbližších 100 rokoch skončí a ľudia budú hľadať nové spôsoby nahradenia ropy ako paliva. Dúfajme, že nové palivo, ktoré nahradí ropu nebude natoľko znečisťovať životné prostredie a ovzdušie ako ropa pri terciálnej premene v motoroch automobilov.