V tomto referáte by som vám chcel priblížiť problematiku vody, jej rozdelenie, dôležitosť pre všetko živé. Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri pôde prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva. Je základnou zložkou biomasy, hlavným prostriedkom pre transport živín, pre ich prijímanie a vylučovanie. Pre rastliny je významné nielen jej celkové množstvo za rok, ale tiež výskyt a rozdelenie vo vegetačnom období vzhľadom na ich rastové fázy. Pre mnohé živočíchy je voda priamo životným prostredím. Vodu poznáme v troch skupenstvách, kvapalnom, plynnom, tuhom skupenstve. Delíme ju na morskú, dažďovú, povrchovú, podzemnú, minerálnu a pitnú. Voda na zemi vytvára tzv. hydrosféru- vodný obal zeme. Najväčšiu časť hydrosféry tvorí morská voda (97%), na druhom mieste je voda vo forme večného ľadu a snehu (2%) a (1%) ostatná voda (rieky jazerá,...).
Voda je v neustálom pohybe. Mení sa z tekutiny na paru a nazad na tekutinu. Vplyvom slnečného tepla sa voda vyparuje z oceánov, jazier a riek. Ba aj rastliny vylučujú zo svojich listov vlhkosť. Vlhkosť, ktorá sa takto dostane do vzduchu, sa ochladí a vytvorí oblaky. Vietor ženie oblaky smerom k pevnine. Nad pevninou sa oblaky ochladia, najmä nad vysokými pohoriami, a začne z nich pršať. Dážď steká do riek a jazier. Rieky ho dopravia nazad do oceánov. Najcharakteristickejšia vlastnosť morskej vody je slanosť – salinita, t.j. celkové množstvo rozpustených minerálnych látok (solí) v jednom kg morskej vody. Najviac sú zastúpené chloridy (88%) a sírany (10, 8%), menej uhličitany (0,3%) a organické látky (0,3%). Priemerná slanosť svetového oceánu je 35%o. Najväčšiu slanosť majú oceány v subtropických oblastiach, kde je najväčší výpar; menšiu slanosť vo vysokých zemepisných šírkach, kde je menšie vyparovanie a väčší riečny prítok. Najvyššiu salinitu má Červené more (42%o) a najnižšiu Baltské more (od 2%o do 25%o).
Farba je ďalšou, tentoraz fyzikálnou, vlastnosťou vody. Čistá morská voda sa javí ako tmavomodrá, pretože červenožlté farby slnečného spektra oceánska voda pohlcuje viacej. V niektorých oblastiach oceánu sa oceánska voda sfarbuje vysokou koncentráciou fytoplanktónu do zelena a zakalená voda sa stáva málo priepustnou pre svetlo. Svetlo akejkoľvek vlnovej dĺžky preniká do morskej vody maximálne do hĺbky niekoľko sto metrov. Aj keď je voda číra a priezračná, prenikne do hĺbky 150 m len 1% slnečného svetla.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Voda
Dátum pridania: | 20.09.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | m.u. | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 127 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.1 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 6m 50s |
Pomalé čítanie: | 10m 15s |