Pôda je abiotickou súčasťou prírody, a teda životného prostredia človeka, a súčasné aj ďalších zložiek bioty. Jednotlivé fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy majú ekologicky a environmentálny, pripadne len environmentálny charakter. Ekologicky a súčasné environmentálny charakter ma obsah vody v pôde, ktorý
predstavuje významnú pôdnu vlastnosť životného prostredia rastlín, ale súčasné aj človeka (pre poľnohospodársku činnosť, stavebníctvo atd.). Len environmentálny charakter ma znehodnotenie pôdy inertným odpadom, ktorý neovplyvňuje biotu, ale znižuje estetickú hodnotu životného prostredia človeka. Podobne len environmentálnu výpovednú hodnotu ma vplyv kyslých dažďov na acidifikaciu pôdy, geochemické anomálie na intoxikáciu pôdy a pod. Širšia definícia ekologických vlastnosti pôdy zahrnuje aký koľvek vzťah pôdy a bioty, zatiaľ čo užšia definícia sa sústreďuje len na vzťah pôdy k produkcii biomasy. Podobne pri environmentálnych vlastnostiach pôdy vyjadrujeme širšou definíciou akykolvek vzťah pôdy a človeka, užšou definíciou len vzťahy medzi pôdou a zhoršenými životnými podmienkami pre človeka.

Trofizmus (výživnosť) pôdy
Aktuálny a potenciálny trofizmus pôdy predstavuje schopnosť pod zabezpečiť skutočné (aktuálne) alebo potenciálne (optimálne) podmienky rastu určitých spoločenstiev rastlín (bioty). Produkčná schopnosť pôdy vyjadruje tiež rozdiely medzi aktuálnym a potenciálnym trofizmom. Pri najvyššej produkcii biomasy najvyššej kvality a rôznorodosti určitého ekosystemu existuje totiž najväčšia zosuladenost aktuálneho s potenciálnym trofizmom. Hodnotenie trofizmu pôdy takto umožňuje, najmä v ekologických štúdiách, vyhodnocovať vhodnosť prírodných podmienok na existenciu určitého spoločenstva rastlín alebo agrobiocenoz. Na hodnotenie trofizmu pôdy používame súbor ekologických vlastnosti pôdy. Vychádzame z poznatkov Chiritu (1974), že ekologické kritéria pod patria k najvýznamnejším na zabezpečenie tvorby biomasy rastlín. K ekologickým vlastnostiam, podľa ktorých by sa mala urobiť klasifikácia (bonitácia) pôdy, autor zaradil: obsah živín, pôdnu reakciu,
obsah soli, vody, vzduchu, teplotu, zrnitosť, využiteľný objem pôdy a niektoré ďalšie (tab. 1). Tieto vlastnosti sú významné aj pri hodnotení pozitívnej antropizacie pod. Aktuálna pozitívna antropizacia pod predstavuje totiž činnosť človeka smerujúcu k zlepšeniu aktuálneho tropizmu, t. j. k optimalizácii pôdnych podmienok agrobiocenoz hnojením, vápnením, obrábaním, zavlažovaním a pod. (Bedrna, 1996). Okrem aktuálnej pozitívnej antropizacie pôdy existuje aj potenciálna pozitívna antropizacia. Pri nej hodnotíme vhodnosť pôdy na obrábanie, zúrodňovanie alebo melioráciu. Poznáme tak vlastnosti pôdy, ako je obrábateľnosť, zavlažiteľnosť, odvodniteľnosť, schopnosť na revitalizáciu, optimalizáciu živín a pod.

Aberácia (odchylnosť) pôdy
Termín aberácia pôdy sme zvolili na vyjadrenie "nezdravého stavu" pôdy ako súčasti životného prostredia človeka. Predstavuje výraznú odchýlku od optimálnych a priemerných aktuálnych podmienok na pestovanie rastlín zapríčinenú človekom. Pri aktuálnej negatívnej antropizacii pôdy nastáva degradácia, znehodnotenie až deštrukcia pôdy (Bedrna, 1996). Aktuálna aberácia pôdy teda znamená skutočný nepriaznivý stav pôdy alebo stupeň jej poškodenia človekom. Poškodenie pôdy hodnotíme na základe environmentálnych vlastnosti, ktoré sú fyzikálnej, chemickej a biologickej povahy a môžu mat vratný až nevratný charakter (Bedrna,
Dlapa, 1995). K environmentálnym vlastnostiam pôdy patria: kompaktnosť, deštrukčnosť, soliflukčnosť, acidifikácia, alkalizácia, zasolenosť, infekčnosť, alelopatizácia a iné. Pre pôdy je charakteristické postupne zvyšovanie obrazivosti s rasvlnovou dĺžkou, hlavne vo viditeľnej a blízkej infračasti spektra. Pôda je tvorená anorganickými časticami, organickou hmotou (humusom), vzduchom a vodou (pôdnym roztokom). Častice podieľajúce sa na celkovom spektrálnom prejave pôdy majú odlišné fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti. Tieto spôsobujú rozdiely nielen medzi rôznymi typmi pod, ale i pôdami rovnakého typu. Na základe mnohých prac (napr. Mulders 1987; Irons et al. 1989) možno zosumarizovať, že na odráživosť povrchovej vrstvy pôdy najviac vplývajú tieto vlastnosti: mineralogické zlozenie, obsah humusu a vody, železa a oxidov železa, farba, textúra (veľkostný podiel pôdnych častíc), štruktúra (fyzikálne usporiadanie a agregacia častíc) a drsnosť povrchu (aktuálny stav povrchu pôdy z hľadiska spôsobu obrábania). Pre každú vlastnosť je charakteristická spektrálna oblasť, v ktorej je jej vplyv najintenzívnejši.