Globálne otepľovanie

Aké má ľudstvo šance v boji s globálnym otepľovaním? Ochranárov, najmä európskych rozhorčilo vyhlásenie prezidenta USA Georgea W.Busha, že zníženie emisií oxidu uhličitého z amerických elektrární by mohlo vážne poškodiť americký priemysel.

Je to 180-stupňový obrat od predvolebnej kampane, v ktorej Bush sľuboval emisie obmedziť, konštatuje dnes britská rozhlasová stanica BBC. Podľa Busha by sa oxid uhličitý vlastne ani nemal považovať za nebezpečný plyn. Ekológovia sú však naopak presvedčení, že práve vysoké emisie tohto plynu sú jednou z hlavných príčin globálneho otepľovania. Priemerné teploty na našej planéte za ostatných sto rokov zvýšili o pol stupňa Celzia. Výrazne k tomu prispeli škodlivé priemyselné emisie.

Ak sa tento proces nezastaví, alebo aspoň neobmedzí, o sto rokov budú priemerné teploty vyššie o šesť stupňov. To by malo vážne dôsledky - roztápanie ľadovcov, stúpanie hladiny morí a zatopenie pobrežných oblastí, oveľa prudšie a častejšie búrky. Vedci v rámci boja proti otepľovaniu uvažujú nad viacerými možnosťami. Jednou z nich je "zúrodnenie" oceánov. Na ich dno by sa nasadilo železo a rastlinný planktón, ktorý by dokázal pohlcovať oxid uhličitý z vody. Morská voda zbavená oxidu uhličitého by potom absorbovala tento plyn z ovzdušia. Išlo by však o veľmi nákladnú operáciu a na pohltenie všetkých škodlivín ovzdušia by sa takto musela upraviť obrovská časť svetového oceánu. Druhou alternatívou je napumpovanie oxidu uhličitého priamo na dno oceánu. Pod vplyvom obrovského tlaku by sa tento plyn zmenil na kvapalinu a pomaly by sa rozpustil vo vode. Nikto si však zatiaľ netrúfa odhadnúť, čo by to urobilo s niektorými morskými živočíchmi a rastlinami.

Iným spôsobom, ako "pochovať” oxid uhličitý je dostať ho pod zemskú kôru. Pokusy s touto metódou sa začali v roku 1996 Nóri, ktorí najprv oxid uhličitý extrahovali z ovzdušia a potom ho "napumpovali” pod zemskú kôru. Aj tam sa v dôsledku tlaku stala z plynu kvapalina zaberajúca oveľa menej miesta.

Zemská kôra podľa expertov ponúka priestor na uskladnenie všetkých škodlivých emisií, ktoré Európa vyprodukuje za 600 rokov. Nevýhodou sú zatiaľ obrovské náklady spojené s extrahovaním plynu z ovzdušia. A okrem toho: vedomie, že pod našimi nohami sú uskladnené milióny ton oxidu uhličitého, by mnohých ľudí určite znervózňovalo. Z ďalších návrhov možno spomenúť používanie filtrov a membrán na komínoch továrni. No určite najjednoduchším riešením by bolo počet škodlivých emisií obmedziť.

Z vyhlásenia prezidenta Busha je však zrejmé, že obyvatelia najrozvinutejšej časti našej planéty zatiaľ na takúto alternatívu nie sú ochotní pristúpiť. Otázkou ale je, či má ľudstvo aj inú možnosť. Posledná šanca?
Ešte pred sto rokmi mohol Johann Strauss nazvať Dunaj modrým. Dnes aj malé dieťa vie, že jeho vody hrajú možno všetkými farbami, ale od modrej majú veľmi ďaleko. Objavili sazaujímavé fotografie Severného pólu, na ktorých bol namiesto večného snehu a ľadu otvorený oceán. V južných provinciách Chile kde sa naplno prejavuje vplyv oslabenej ozónovej vrstvy nedávno vyhlásili zákaz vychádzania s nezakrytou pokožkou. Na Slovensku sme prežili mimoriadne teplý máj a jún. V júli sa však náhle výrazne ochladilo.

V 90-tych rokoch vzrástol objem zrážok na severe európskeho kontinentu o 10 až 40 %. Juh Európy zaznamenal súčasne 20 % - ný pokles. Aj napriek tomu sme dnes svedkami záplav, ktoré zasiahli Taliansko,Francúzsko, Veľkú Britániu.

Ako je to možné, veď na juhu vraj prší čoraz menej? Áno, ale zrážky sú koncentrované do veľmi malých časových intervalov. Čoraz väčšie plochy pokryté betónom a asfaltom pritom nedokážu absorbovať nárazové prívaly vôd.

Vyhnanci Smädu
V decembri 1997 sa zástupcovia väčšiny krajín našej planéty stretli v japonskom Kjoto. V protokole prijatom na záver konferencie sa okrem iného zaviazali znížiť do roku 2012 emisie hlavného znečisťovateľa oxidu uhličitého v priemere o 5,2% v porovnaní s rokom 1990. Dodnes však protokol ratifikovali vari len dve desietky krajín: Tuvalu, Maledivské ostrovy, Mikronézia.. Najväčší znečisťovatelia USA, Čína, Rusko, Japonsko naďalej unikajú. Záväzok z Kjoto je pritom iba nepatrným minimom: aby sme dosiahli skutočný zvrat, potrebuje ľudstvo obmedziť produkciu exhalátov o 60 až 80 %! Ak sa však účastníci v Haagu nedohodnú ani na tomto minime, bude to signál, že si ešte stále neuvedomujeme vážnosť situácie. Priemyselne vyspelé krajiny sa snažia dohodu z Kjoto obísť tým, že budú kupovať kvóty znečistenia od zaostalých krajín. Priamo alebo nepriamo. Napríklad investíciami do opätovného zalesňovania zdevastovaných pralesov.

USA je krajina, ktorá sa podieľa na svetovej populácii asi 4,5%, no spotrebuje v priemere štvrtinu svetovej energie a primárnych surovín! Zvádza to možno k alibizmu, ale uvedomme si, že ani Slovensko nepatrí k tým, ktorí by dnes nekonzumovali na úkor budúcnosti.

Dlhodobé prognózy pre Európu hovoria o tom, že jej juh bude stále suchší, kým na severe bude pribúdať zrážok. Hrozí, že Stredomorie stratí svoju príjemnú klímu a príde aj o turistický ruch. Prídu oň aj Alpy, kde bude čoraz menej snehu.

Záujem turizmu sa postupne presunie na sever kontinentu chudobné regióny sa stanú ešte chudobnejšími a bohatí zbohatnú. Okrem turistov však budú do Európy prúdiť aj stále väčšie davy utečencov z Afriky kontinentu, ktorému hrozí nielen AIDS, ale aj klimatická katastrofa. Už dnes sa hovorí o vyhnancoch smädu z neustále sa zväčšujúcej Sahary.

Optimisti tvrdia, že akékoľvek katastrofické scénare v súvislosti s narastajúcou priemernou teplotou sú prehnané. Už milióny rokov prežíva klíma našej planéty neustále periodické nárasty a poklesy teploty. .