Ochrana životného prostredia
Ochrana životného prostredia znamená starostlivosť o celý rad prírodných zdrojov – rastliny, živočíchy, vzduch, vodu i pôdu. Je to celosvetový problém, no každý môže začať už doma. Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. V rukách každého jednotlivca je sila - pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, ale aj deštrukčná sila – zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe. Životné prostredie a človek ako jedinec v ňom predstavujú jeden systém a jeden celok, aj keď mnohí z nás na to zabúdajú. Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí. Zdravé životné prostredie a zdravý spôsob života idú ruka v ruke so zdravím a hodnotným prežívaním života každého z nás. Zachovanie prírody sa zabezpečuje ochranou a šetrným využívaním prírodných zdrojov.

Ochrancovia životného prostredia hľadajú rovnováhu medzi potrebami ľudí a starostlivosťou o životné prostredie. Na Zemi žije viac ako 5 miliárd ľudí a všetci potrebujú životný priestor, potraviny a palivo na výrobu energie. Bez starostlivosti o životné prostredie by sa mohlo narušiť, prírodné zdroje vyčerpať a Zem zničiť. Človek sa stará o svoje vlastné veci ktoré sú preňho cenné, ale o životné prostredie sa nestará a tým je stále viac a viac znečistené. Ochrana a tvorba životného prostredia a ochrana prírodných zdrojov sa koncom 80-tych rokov stali predmetom rozsiahleho spoločenského a odborného záujmu. V súvislosti s tým riešime úlohy. Predchádzanie a obmedzovanie zásahov životného prostredia, ktoré ohrozujú, poškodzujú alebo ničia podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znižujú jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov.

Ako udržujeme životné prostredie?
Štát financuje projekty na ochranu životného prostredia. Priemyselné odvetvia sú subvencované podľa toho, ako šetria životné prostredie. Napreduje aj výskum alternatívnych energií. Od mája 1997 Slovnaft v celom objeme vyrába nízkosírnu motorovú naftu s obsahom síry do 0,05% hmôt, čo spolu s výrobou výlučne bezolovnatých autobenzínov predstavuje ďalší príspevok k ochrane životného prostredia. V Benzinole, a.s., pokračovalo zosúlaďovanie čerpacích staníc pohonných hmôt s požiadavkami na ochranu životného prostredia v rámci ich rozsiahlej rekonštrukcie a modernizácie.

V obchodnom závode Kapušany bola inštalovaná rekuperačná jednotka pre zachytávanie benzínových pár. Vyzbierané opotrebované ropné oleje v množstve 2 860 ton boli prepracované na energetické palivo.
Niektoré problémy ochrany životného prostredia sú miestneho charakteru, napr. Ochrana starého duba, ktorému hrozí vyťatie pri výstavbe novej cesty. Iné aktivity, ako napr. recyklácia, šetrenie energiou, zastavenie vymierania zvierat, majú celosvetový charakter. V r.1992 sa konal v Brazílii Celosvetový summit o Zemi s cieľom načrtnúť úplne prvý globálny akčný plán na záchranu planéty. Jeden z programov vyzýva ľudí na zastavenie ničenia životného prostredia, v ktorom žijú. Základná myšlienka tohto plánu „dlh za ochranu životného prostredia” znamená, že časť medzinárodného dlhu chudobnej krajiny sa zruší výmenou za vyhlasovanie chránených oblastí na jej území.

Ako udržiavať životné prostredie?
Čistý vzduch
Autá spaľujú pohonné hmoty a do vzduchu vypúšťajú škodlivé splodiny. Ak budete chodiť do školy pešo, pomôžete udržiavať čistejší vzduch. Jazdenie na bicykli je čistý druh dopravy, pretože neznečisťuje vzduch, ktorý dýchame.

Čistá Zem
Chemikálie a odpady znečisťujú i pôdu. Zostávajú v zemi mnoho rokov. Zbieraním odpadkov udržiavame čisté životné prostredie. Ovocie a zelenina by sa mali pestovať bez chemikálií – tak sa zachová pôda čistá.
Energia
Výroba elektriny v tepelných elektrárňach vyčerpáva prírodné zdroje. Ak budete zhasínať svetlo, ušetríte energiu. Moderné veterné turbíny vyrábajú energiu čisto a šetria palivá.
Človek, ktorý v súčasnosti disponuje množstvom poznatkov vedeckého charakteru je nútený zobrať zodpovednosť za ďalší osud svojho prostredia, t.j. aj prežitia množstva druhov organizmov, s ktorými sa v procese evolúcie vyvíjal. Popri environmentalistike (náuka o životnom prostredí) vznikajú disciplíny, ako ekosozológia (sozo - ochraňujem, zachraňujem, udržiavam pri živote), náuka o ochrane prírody na vedeckom základe, fyziotaktika (fysis - príroda, taktika zaobchádzanie s prírodou) koncepcia dlhodobého nekonfliktného využívania prírodných zdrojov. Cieľom ochrany životného prostredia je chrániť a uchovávať jednotlivé zložky prostredia, usmerňovať a rozvíjať každú ľudskú činnosť v krajine, tak aby prispievala k rozvoju prírodného prostredia a celkovému ozdraveniu krajiny. Ochranu životného prostredia rozdeľujeme na:

- Všeobecnú, ktorá je zameraná na ochranu, obnovu a optimálne využitie prírodných zdrojov, sleduje ochranu a tvorbu krajiny. Úlohou je riešiť na vedeckých základoch problémy vzťahov medzi činnosťou človeka a prírodou, dynamiku premien v prírode pod vplyvom človeka.
- Špeciálnu (osobitnú), ktorá sa zaoberá konkrétnymi chránenými časťami prírody, vyžadujú pre svoje hodnoty vedecké, kultúrne, estetické, ekonomické, zdravotné a rekreačné trvalú ochranu a špeciálnu starostlivosť. Tento druh ochrany je zameraný na ochranu živej (rastliny, živočíchy) a neživej prírody, ako aj územnú (chránené krajinné oblasti, národné parky, chránené areály, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky). Denne vymiera až 100 rastlinných a živočíšnych druhov – oveľa viac ako v čase vymierania dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. Tigrovi, nosorožcovi, ázijskému leopardovi snežnému aj niektorým druhom hmyzu hrozí, že zmiznú navždy. Na hraniciach Rwandy, Ugandy a Zairu v Afrike žije niekoľko sto posledných horských goríl. Ich domov, dažďový prales, ničia farmári a drevárske firmy. Gorily zabíjajú aj hladní dedinčania. Mnohé drevárske spoločnosti hospodária s lesmi ekologicky, obnovujú ich tzv. Umelým zalesňovaním. S cieľom nahradiť vyrúbané stromy pravidelne vysievajú zásoby semien v lesných škôlkach a sadenice presádzajú do lesa.

Životné prostredie bude chránené, ak budeme uplatňovanie takých zreteľov, opatrení a činnosti, ktoré zabraňujú negatívnym vplyvom. Zdôrazňuje sa tu predovšetkým konzervácia určitých hodnôt pre život a budúcnosť človeka, rešpektovanie ekologických zákonitostí a pripustenie iba takých zásahov do prostredia, ktoré nenarušujú ekologickú rovnováhu. Životné prostredie sa bude rozširovať, ak ho budeme cieľavedome pretvárať podľa potrieb človeka, resp. úsilie o rozvinutie tých činiteľov, ktoré podmieňujú zabezpečenie reprodukcie všetkých prírodných zložiek. Základnými formami je tvorba krajiny, nová výstavba, rekonštrukcia doterajších zložiek. Do tvorby je potrebne zapojiť aj výrobné odbory, vrátane poľnohospodárstva. Na základe informácií, predkladaných v Správe o stave životného prostredia v Slovenskej republike v roku 1999 je možné konštatovať pozitívny posun SR k ozdraveniu životného prostredia, aj keď nie so všetkými dosiahnutými výsledkami sa možno uspokojiť. V súčasnej dobe sa ochrana životného prostredia stáva najzávažnejším globálnym problémom.

Ochrancovia životného prostredia hľadajú rovnováhu medzi potrebami ľudí a starostlivosťou o životné prostredie. Na Zemi žije viac ako 5 miliárd ľudí a všetci potrebujú životný priestor, potraviny a palivo na výrobu energie. Bez starostlivosti o životné prostredie by sa mohlo narušiť, prírodné zdroje vyčerpať a Zem zničiť.

Spoločné úsilie
Niektoré problémy ochrany prírody sú miestneho charakteru, napr. ochrana starého duba, ktorému hrozí vyťatie pri výstavbe novej cesty. Iné aktivity, ako napr. recyklácia, šetrenie energiou, zastavenie vymierania zvierat, majú celosvetový charakter. V roku 1992 sa konal v Brazílii Celosvetový summit o Zemi s cieľom načrtnúť úplne prvý globálny akčný plán na záchranu planéty. Jeden z programov vyzýva ľudí na zastavenie ničenia životného prostredia (vyrubovanie stromov alebo vysušovania močiarov), v ktorom žijú. Základná myšlienka tohto plánu „Dlh za ochranu prírody“ znamená, že časť medzinárodného dlhu chudobnej krajiny sa zruší výmenou za vyhlasovanie chránených oblastí na jej území.

Recyklácia
Mnohé naše zdroje sú neobnoviteľné a nakoniec sa vyčerpajú. Aby vydržali dlhšie musia ľudia šetriť materiálom a čo najviac recyklovať, to znamená po použití vrátiť späť do výroby. Priemysel v tom môže zohrať dôležitú rolu. Znečisťovanie životného prostredia Znečisťovanie životného prostredia poškodzuje zdravie všetkého živého. Niektoré druhy znečisťovania sa vyskytujú prirodzene, ako napríklad dym z lesných požiarov a sopiek alebo peľ z kvetov. Avšak oveľa väčšie znečisťovanie prostredia spôsobujú priemyselné podniky, družstvá, elektrárne, doprava a náš každodenný život. Zamorujú prostredie škodlivými látkami, odpadom a hlukom.

Ochrana životného prostredia
Naše životné prostredie je už tak zamorené, že je veľmi ťažké bezpečne toto znečistenie odstrániť. Štáty preto vydávajú rôzne zákony na ochranu životného prostredia, aby zamorovanie nepokračovalo.
Znečisťovanie ovzdušia
Priemyselná výroba a motorové dopravné prostriedky vypúšťajú do vzduchu zdraviu škodlivé látky napríklad olovo. V niektorých veľkomestách je vzduch taký znečistený, že sa nad nimi stále vznáša oblak hmly. Ďalším škodlivým účinkom šíreným vzduchom je hluk.

Kyslý dážď
Kyslý dážď je hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Spôsobujú ho výfukové plyny. Tieto plyny spôsobujú, že vzduch je 1 000 krát kyslejší než obyčajne. vietor odnáša vzduch až kým nespadne v podobe kyslého dažďa často v neďalekej krajine. Ozónová vrstva
Ozónová vrstva je súčasťou atmosféry a chráni nás pred škodlivými slnečnými lúčmi. Chemikálie nazývané freóny, ktoré sa používajú na výrobu izolačných materiálov aerosólov a v chladničkách, unikajú do ovzdušia a ničia ozón. V Ozónovej vrstve sa tvoria diery. Vrstva sa dostane do prirodzeného stavu až keď ľudia prestanú používať freóny.

Skleníkový efekt
Zem je obklopená atmosférou, ktorá na nej udržiava teplo. Tento proces sa nazýva skleníkový efekt a je úplne prirodzený. Mnohí vedci sa však zhodujú v tom, že zem sa ohrieva. Toto ohrievanie je spôsobené zvyšovaním množstva určitých plynov vo vzduchu. Nazývame ich skleníkové plyny a patrí medzi ne aj oxid uhličitý, freóny a metán. Zvyšujú schopnosť atmosféry udržiavať teplo. Ako vznikajú skleníkové plyny? Väčšina skleníkových plynov sa vyskytuje prirodzene. Dnes je ich však vo vzduchu príliš veľa. Oxid uhličitý vzniká spaľovaním paliva a vyskytuje sa aj v priemyselnom odpade. Rastliny ho pohlcujú, ale keďže sa mnohé stromy vyrubujú, spotrebuje sa z neho len malé množstvo.
Metán sa vytvára v niektorých odvetviach poľnohospodárstva. Freóny však nie sú prirodzené plyny, sú produktom priemyselnej výroby.