Deforestácia

Deforestácia je proces odlesňovania, ubúdania lesa. Lesy sú zelenými pľúcami a ochranným obalom našej Zeme. Dodávajú kyslík, udržiavajú vodnú rovnováhu a vyrovnávajú pôsobenie podnebia. Poskytujú ochranu krajine a pôde, živočíchom a rastlinám. Rozhodujúcim spôsobom sa podieľajú na vzhľade krajiny a sú obľúbenými a dôležitými miestami oddychu pre človeka.
Tropické dažďové pralesy sú považované za pľúca Zeme, odhaduje sa, že produkujú viac než tretinu kyslíka na planéte, zároveň pohlcujú oxid uhličitý. Sú aj významným regulátorom celosvetového podnebia. Ovplyvňujú cyklus tropických dažďov a vytvárajú zásoby vody. Sú centrom najväčšej druhovej rozmanitosti rastlín a živočíchov.

Kľúčovú úlohu majú v prirodzenom cykle uhlíka. Počas svojho rastu ho hromadia z absorbovaného oxidu uhličitého a kyslík uvoľňujú do ovzdušia. Pri zániku týchto “zelených pľúc” Zeme je odložený uhlík uvoľnený, vzniká z neho opäť oxid uhličitý a ten sa podieľa na vytváraní skleníkového efektu. Jeden hektár priemerného lesa v miernom pásme vyprodukuje za 1 rok približne 8 ton dreva, 3 tony lístia, 1 tonu plodov a 1 tonu koreňov.

Funkcie lesa :

•pohlcujú oxid uhličitý (CO2) a škodlivé látky (prach, CO, NOx)
•produkujú kyslík
•regulujú teplotu a vlhkosť vzduchu, zmierňujú horúčavy
•priaznivo vplývajú na biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti vzduchu
•regulujú vodný režim, odtok z územia, vyparovanie, množstvo zrážok
•zlepšujú a chránia pôdu
•produkujú drevo, plody, huby, liečivé rastliny
•sú životným prostredím mnohých rastlín a živočíchov
•spomaľujú rýchlosť vetra
•tlmia hluk
•filtrujú prach a odpadové plyny z ovzdušia
•sú prostredím rekreácie a zdrojom regenerácie


Príčiny deforestácie

Najväčší podiel na vymieraní lesov má znečistené životné prostredie, jedovaté plyny z priemyselných závodov a elektrární, výfukové plyny z áut a lietadiel, vykurovacie plyny. Vietor transportuje škodlivé látky aj na veľké vzdialenosti. Vo vzduchu vznikajú vzájomnou reakciou nové, často ešte jedovatejšie látky. Ak zreagujú oxidy síry a oxidy dusíka s vodou vznikajú kyseliny, ktoré sa dostávajú na zem v podobe kyslých dažďov.

Jednou z najrozšírenejších chorôb v dôsledku znečistenia prostredia je grafióza - upchávanie ciev stromov drobnou hubou, čo zapríčiňuje ich postupné vysychanie. Ďalšou príčinou úbytku lesa sú požiare. Veľké oblasti v dažďových pralesoch v Brazílii boli vyrúbané a vypálené, aby sa získala pôda pre chov dobytka, zdroj lacného hovädzieho mäsa pre spotrebiteľov vo vyspelých krajinách.

Aj pri získavaní hospodárskej pôdy pre roľníkov je tropický prales vypaľovaný. Keďže v trópoch je nadmerná väčšina biomasy a organických látok v nadzemnej časti a pôda tu tvorí len tenkú vrstvu, roľníci po 3 až 4 rokoch svoje pastviny a polia pre vyčerpanie živín opúšťajú, sťahujú sa a vypaľujú ďalšie časti pralesa. Dnes lesy ustupujú priemyselným závodom, priehradám, diaľkovým elektrickým vedeniam, dopravným trasám a lyžiarskym vlekom.


Dôsledky deforestácie

Mnohokrát sa stáva, že sú vyrúbané veľké územie pralesa kvôli nepatrnému množstvu najjcennejšieho dreva, ktoré je potom exportované do vyspelých štátov Európy, Severnej Ameriky a Japonska. Nielen rastliny sú vymenovanými priamymi a nepriamymi zásahmi ohrozené, ale čoraz viac stúpa aj počet ohrozených, prípadne už vyhynutých druhov zvierat. Odhaduje sa, že v korunách tropických lesov žije asi 30 miliónov druhov rôzneho hmyzu, čo znamená, že tieto lesy, ktoré pokrývajú len 6 % povrchu Zeme, sú domovom pre 70 % všetkých druhov organizmov žijúcich na Zemi.

Súbežne s miznutím lesov miznú rôzne druhy živočíchov a rastlín a to pravdepodobne v množstve niekoľko desiatok denne. Dažďové pralesy sú vystavované sústavnému tlaku rastúcej populácie, ktorá potrebuje pôdu. Dôležitá funkcia tropických lesov je aj pri ovplyvňovaní klímy. Odlesňovaním vzniká veľké narušovanie klimatických pomerov, ktorého dôsledkom je rast obsahu oxidu uhličitého v globálnej atmosfére a tým dochádza ku globálnemu otepľovaniu.