Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Znečisťovanie ovzdušia

• V tropických oblastiach vypaľovanie lesov často slúži na získanie ďalšej ornej pôdy - oxid uhoľnatý, metán a oxidy dusíka.
• Hnojením pôdy dusíkatými hnojivami je poľnohospodárstvo zodpovedné za produkciu oxidu dusného.
• Ryžové polia uvoľňujú do atmosféry veľké množstvá metánu.
• Na miestach, kde sa zahrabávajú odpady, sa pri rozklade organických látok vytvára metán.
• Anaeróbne baktérie prítomné v tráviacom trakte prežúvavcov produkujú metán.
• Zatiaľ čo všetky živé organizmy dýchaním vytvárajú oxid uhličitý, jedine rastliny sú schopné absorbovať ho fotosyntézou a zároveň sa ním živiť. Odlesňovanie vo veľkom rozsahu zvyšuje množstvo tohto plynu v atmosfére.
• Automobilová doprava : benzínový motor vypúšťa predovšetkým oxid uhlíka, dusíka, oxid siričitý a uhľovodíky.
• Vzdušné prúdenie prenáša znečisťujúce látky z jednej oblasti atmosféry do inej, kde padajú v podobe kyslých dažďov.
*Tepelné elektrárne, ktoré spaľujú uhlie, uvoľňujú veľké množstvá oxidu siričitého a oxidy dusíka, kým hutnícke továrne uvoľňujú častice viacerých ťažkých kovov.
• Rádioaktívny prach- vzniká po jadrovom výbuchu alebo po jadrovej havárii (1986 Černobyľ)

Život v prírode závisí od neživých podmienok života, ktoré vytvárajú zemské sféry a ich vzťahy. Človek v súčasnej dobe už výrazne zasahuje do kolobehu základných biogénnych prvkov v biosfére a vyvoláva hromadenie mnohých toxických látok. Tým mení podmienky a ohrozuje nielen zdravie ľudí, ale aj život vôbec. Veľmi nebezpečné je znečisťovanie atmosféry, ktorá spája Zem do jedného celku. V prvom rade ide o narušovanie ozónovej vrstvy, o zvyšovanie skleníkového efektu a v mnohých oblastiach o kyslé dažde.

Továrne, elektrárne a motorové vozidlá sú pre človeka v mnoho užitočné, ale zároveň spôsobujú vážne problémy- znečisťované ovzdušie neuznáva hranice a dá sa len ťažko regulovať. Ľudská činnosť narúša prirodzenú rovnováhu plynov v atmosfére. V ovzduší sa hromadí množstvo oxidu uhličitého, oxidov dusíka, metánu, vodnej pary a halogénové uhľovodíky.

OZÓNOVÁ VRSTVA, OZÓN

Zemský povrch vo výške 16- 48 kilometrov v atmosfére chráni plynový obal ozónová vrstva- ozonsféra, ako „slnečník“ pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Bez tejto ochrany by život na Zemi nebol možný.Už niekoľko desaťročí sa znečisťuje ovzdušie látkami, ktoré vo väčšej miere ničia ozón v tejto vrstve atmosféry. Spôsobuje to stenčovanie ozónovej vrstvy alebo taký úbytok, ktorý sa prejavuje ako „ozónová diera“. Ozónovú vrstvu narúšajú freóny (označované ako CFC). Používali sa do sprejov, chladničiek a pod. Sú to pomerne stabilné látky, ktoré sa v prízemnej vrstve vzduchu vôbec nerozkladajú. Vo vyšších vrstvách atmosféry sa však pod vplyvom voľných atómov kyslíka štiepia, uvoľňuje sa z nich chlór a flór, ktoré potom reagujú s molekulami ozónu a rozkladajú ho. Freóny pretrvávajú v stratosfére veľmi dlho a aj keď ich výroba už je zakázaná, budú pôsobiť na ozónovú vrstvu Zeme ešte celý rad rokov. Najbežnejší freón CH3Cl pretrváva v atmosfére len 1,5 roka, ale iné tiež veľmi bežné freóny pretrvávajú 130 rokov a niektoré až 140 rokov. Koncentrácia ozónu sa výrazne znižuje najmä v zimných mesiacoch na južnej pologuli v oblasti Antarktídy, na severnej pologuli nad Áziou a Tichým oceánom. Keď sa obsah ozónu zníži o 50% , hovoríme o ozónovej diere. Tento jav je známy predovšetkým z južnej pologule, z oblasti Antarktídy, Austrálie a Nového Zélandu, kde negatívne vplýva na prírodu aj život ľudí.

Na každého obyvatelia našej republiky pripadá ročne 4,1 tony týchto emisií, zatiaľ čo napr. vo Francúzsku je to len 2,0 tony a v Japonsku dokonca 1,9 tony. Nie je ťažké pomôcť dnešnej situácií životného prostredia. Tak napr. energie:Svetová spotreba energie stúpa ročne o 2%. Vôbec by k tomu ale nemuselo dôjsť. Stačí keby sa v školách začalo viac šetriť elektrinou. Zbytočne neplytvať svetlom na prestávkach, doma po sebe zhasínať, neotvárať okno, keď máme zapnuté kúrenie, zaistiť si tesnenie dverí, okien, striech, nechodiť na krátke vzdialenosti autom a pod. Verte, že keby toto dodržoval každý, stav životného prostredia by sa výrazne zlepšil.SKLENÍKOVÝ EFEKT

Skleníkový efekt je asi v 50% podmienený oxidom uhličitým, podieľajú sa na ňom však aj ďalšie tzv. skleníkové plyny, akými sú metán, oxidy dusíka, freóny, a niektoré ďalšie plyny.

CO2 prepúšťa slnečné žiarenie, intenzívne pohlcuje tepelné vyžarovanie zemského povrchu a nad zemským povrchom plní funkciu akejsi “strechy skleníka”, ktorá nebráni teplu prenikať dnu, ale neprepúšťa ho von. Preto tento jav dostal názov skleníkový efekt.

Skleníkový efekt spôsobuje zvyšovanie priemernej teploty atmosféry a ovplyvňuje zmeny jej rozloženia na zemskom povrchu.

Predpokladá sa, že oteplenie biosféry o 1,5 – 4,5°C môže mať za následok veľké klimatické zmeny: môžu sa narušiť morské prúdy a extrémne výkyvy teplôt budú mať za následok prudké búrky a ďalšie katastrofy. Pri priemernom oteplení o 3°C sa môžu topiť polárne ľadovce a dôjde k zvýšeniu hladiny oceánov. Ak by sa hladina oceánov zvýšila len o 1m, voda by zaplavila rozsiahle prímorské nížinné oblasti a niektoré krajiny by úplne zmizli.

Atmosferické prúdy roznášajú znečisťujúce látky na všetky kontinenty, niekedy veľmi ďaleko od zdroja znečistenia. Olovo nachádzame dokonca aj v srsti polárnych medveďov.

ZNEČISŤOVANIE OVZDUŠIA

Prírodné znečistenie ovzdušia: sopky, oblasti vulkanickej činnosti, prachové búrky a hnilobné procesy prebiehajúce v prírode
Umelé znečistenie ovzdušia (je za ne zodpovedný človek): rast priemyselnej činnosti, spaľovanie pevných a tekutých palív, výrub lesov.
Skleníkový efekt: Oxid uhličitý, ktorý sa nachádza v atmosfére, prepúšťa slnečné žiarenie, teda teplo, ku zemskému povrchu, ale neprepúšťa ho späť. Teplo sa teda drží pri zemskom povrchu.

Lepšie si to predstavíme ako sklenník: teplo sa dostane cez sklenené steny dnu, ale von sa už nedostane. Dôsledkom skleníkového efektu je zvyšovanie teploty ovzdušia.

Ozón: porušujú ho najmä freóny, ktoré sa v minulosti pridávali do chladiacich a mraziacich zariadení a sprejov. Aj keď je dnes ich používanie už zakázané, freóny pretrvávajú v atmosfére až dodnes ( ich trvácnosť je vyše 130 rokov).

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk