Tym , ze sa vyzaduje len tak malo aktivneho materialu, je jeden gram kremika schopny , pocas svojej zivotnosti vyrobit porovnatelne mnozstvo elektriny ako jeden gram uranu v atomovej elektrarni !

Navyse kremik sa v zemskej kore vyskytuje 5000 krat castejsie ako uran a pri jeho vyuziti sa neprodukuje radioaktivny odpad. Kremika je na zemi viac ako dost - az polovicu hmotnosti piesku predstavuje kremik. Jeden gram uranu je schopny, pocas svojho stiepenia v jadrovom reaktore uvolnit energiu, z ktorej sa pri 33 percentnej ucinnosti da ziskat 3800 kWh elektrickej energie - t.j. asi tolko elektriny, kolko jej spotrebuje jedna domacnost rocne. Tento potencial je tak velky , ze viedol k tazbe uranu , ktoreho zastupenie v zemskej kore je len 5 : 100 000. Mnozstvo energie , ktore je vsak mozne ziskat z jednej tony uranovej rudy , sa rovna spaleniu 70 ton uhlia. Ako moze amorfny kremik vo fotovoltaickom clanku konkurovat tejto technologii ? Obzvlast ked energia uvolnena pri jednom stiepeni jadra uranu je 100 milion krat vacsia ako energia uvolnena fotonom slnecneho ziarenia v kremikovom clanku. Odpoved je v tom , ze jadro uranu sa moze stiepit len raz, kym fotovoltaicky clanok moze absorbovat fotony a premienat ich na elektrinu az 30 rokov. 15 -percentna ucinnost premeny znamena , ze napr. v Kalifornii , kde slnecne oziarenie dosahuje 250 W na meter stvorcovy , moze jeden gram kremika pocas svojej zivotnosti vyrobit asi 3300 kWh , co je priblizne tolko , kolko ho vyrobi jeden gram uranu. Dnes neexistuje ziadne fyzikalne obmedzenie ,ktore by limitovalo mnozstvo vyrobenej elektrickej energie fotovoltaickymi clankami. Teoreticky by vsetku v sucasnosti na Slovensku vyrabanu elektricku energiu ( cca 24 miliard kWh ) bolo mozne vyrobit fotovoltaickymi clankami dostupnymi uz dnes ,pricom plocha potrebna pre tieto ucely by neprekrocila 1 % rozlohy polnohospodarskej pody. Prakticka realizacia takehoto projektu by vsak v sucasnosti bola obmedzena vysokou cenou a problemami zviazanymi so skladovanim energie. Navyse ani polnohospodarska poda nie je vhodnou plochou - alternativnym riesenim by mohlo byt vyuzitie striech a stien budov. Ocakava sa ,ze sucasna ucinnost fotovoltaickych clankov dostupnych na svetovom trhu - cca 12,5 % - sa v najblizsich 20-tich rokoch zvysi na viac ako 50 % ,co by znamenalo dalsie znizenie narokov na plochu a cenu zariadeni. Skutocne obmedzenie vyuzitia tychto clankov v dnesnej dobe predstavuje ich cena a poziadavky na cely system. Pri sucasnej urovni cien vychadza elektrina z fotovoltaickych clankov priblizne 3 az 7 krat (v zavislosti na miestnych podmienkach) drahsie ako z uholnej elektrarne.