Kyslé dažde

Kyslé dažde - zlúčeniny síry sa s oxidmi dusíka, vzdušnou vlhkosťou zlučujú na kyselinu sírovú a kyselinu dusičnú. Atmosférické zrážky sa považujú za kyslé, ak celkový náboj kyslých aniónov je väčší ako náboj katiónov a hodnota pH je nižšia ako 5,65.
Aby sme lepšie pochopili, ako vznikajú kyslé dažde, môžeme proces ich tvorby zobraziť na obrázku:

Kyslé dažde môžu spôsobiť aj ťažké alebo toxické kovy nachádzajúce sa v pôde, ktoré sa tam dostanú pri nazhromaždení z tovární, alebo z toxického odpadu skladovaného v zemi. Najčastejšími kovmi sú ortuť a olovo hlavne z dopravných prostriedkov. Ďalšími látkami spôsobujúcimi kyslé dažde a celkové znečistenie atmosféry sú fosílne palivá ( ropa, uhlie, zemný plyn ), obsahujúce síru a zlúčeniny síry - predovšetkým oxid siričitý.

Hlavné príčiny vysokých koncentrácií SO2 v Slovenskej republike:
Nevhodná štruktúra priemyslu - jeho rozmiestnenie, technická zastaranosť, nedostatočná technologická disciplína
Mimoriadna členitosť územia - kotliny, doliny, ktoré vytvárajú nepriaznivé podmienky pre rozptyl emisií
Nevhodná štruktúra priemyslu - územie štátu postihuje diaľkový prenos škdlivín z iných krajín

Následky kyslých dažďov:
Defoliácia - kyslý dážď po dopade na listy stromov, môže spôsobiť ich opadanie
Toxicita - kyslý dážď vyvoláva uvoľňuje v pôde hlinník, ktorý potom toxicky pôsobí na korene stromov
Grafióza - upchanie ciev stromov drobnou hubou, ktorá zapríčiňuje vysychanie stromu
Korózia - kyslý dážď urýchľuje koróziu kovových predmetov a poškodzuje murivo
Okysľovanie pôd - kyslý dážď spôsobuje okysľovanie pôd a tým vymieranie vápnomilných rastlín

Vplyvy kyslých dažďov na znečisťovanie vody a pôdy
Kyslý dážď vzniká ako dôsledok silného znečistenia ovzdušia. Nečistoty sa absorbujú vzdušnou vlhkosťou a prostredníctvom zrážok sa dostávajú späť na zem. Dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá. To znamená, že jej pH faktor má hodnotu nižšiu ako 7.Bežná dažďová voda má pH faktor 5,O až 5,6. Je mierne kyslá, pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhličitý, ktorý sa absorbuje vzdušnou vlhkosťou. Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 2,O do 5,O. Kyslé dažde rozožierajú fasády domov, poškodzujú pôdu ,zabíjajú ryby v jazerách a sú jedným z hlavných ničiteľov stromov, ktoré v Európe po tisíckach odumierajú. Kyslé dažde predstavujú vážny ekologický problém, ktorý nepozná hranice Počet kyslých dažďov za posledných 200 rokov prudko zrástol. Smog, pôvodcu kyslých dažďov, ženú vetry z veľkých priemyselných centier do hôr a lesov.Kyslé dažde spôsobujú okysľovanie pôdy, čo má za následok poškodenie 31 miliónov ha lesov len v strednej Európe. Vymieranie niektorých druhov rýb v jazerách a vodných tokoch, v dôsledku zvýšenia kyslosti vody, je už dnes napr. vo Švédsku bežnou skutočnosťou. V tejto krajine je vážne zasiahnutých už 18 000 z celkového počtu 85 000 jazier. V južnej časti sú zvýšenou kyslosťou vôd ohrozené prakticky všetky jazerá. Zabezpečenie únosného zaťaženia pôdy sírou by si vyžadovalo 80-90%-né zníženie emisií.
Samotný oxid síričitý je pre človeka toxický, pričom pôsobí na tkanivá v ústnej dutine, v nose a v pľúcach. Spôsobuje najmä astmatické ochorenia. Kyslé dažde spôsobujú v USA približne 50 000 úmrtí ročne. Okrem toho spôsobujú aj koróziu kovových predmetov, eróziu budov a kultúrnych pamiatok. Na základe štúdia americkej Enviromental Protection Agency, škody v dôsledku erózie, poškodzovania budov a iných stavieb dosahujú len pre 17 amerických štátov ročne 6 miliárd dolárov.