Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Separovanie odpadu

Separovanie odpadu

Všetko má svoj začiatok....
...a problém s odpadkami sa začína skôr ako pri naplnení našej odpadovej nádoby...

Potraviny , šaty , noviny , elektronika, nábytok a množstvo ďalších vecí je bežnou súčasťou nášho života. Bez väčšiny z nich si našu existenciu dokážeme len ťažko predstaviť.
Zdrojom potravín na ich výrobu je pre nás príroda , na ktorej sme závislí. Naša spotreba výrobkov neustále rastie a s ňou rastie aj množstvo nenávratne zničených ekosystémov. Sú zničené ťažbou ropy , uhlia ,dreva...

Vedeli ste?
V papierenskom priemysle sa používa viac než 800 chemických látok. Niektoré z nich majú rakovinotvorné a alergénne účinky. U časti z nich nie sú známe ich potencionálne dopady na životné prostredie a zdravie ľudí.
Pri výrobe 1 tony hliníka vznikne 1,3 -1,5 ton toxického odpadu.

Rýchlo preč s odpadom
Krabica papiera z našej kancelárie , ktorú sme vyhodili , bola ešte nedávno stromom, ktorý bol domovom niekoľkých druhov vtákov, miliónov mikroorganizmov. Množstvo jednorazových plastových vrecúšok a tašiek z posledného nákupu bola pred niekoľkými dňami ropa, ktorá sa tvorila milióny rokov. My sme však z týchto surovín zmiešaním s inými už pre nás nepotrebnými vecami, zvyškami z kuchyne vytvorili ,,odpad“ – niečo nevyužiteľné, zapáchajúce. Odpad, ktorého sa potrebujeme zbaviť. Práve kvôli pretrvávaniu tohto prístupu v súčasnosti v SR končí 93% nami vyhadzovaných vecí ako komunálny odpad na skládkach a v spaľovniach. Iba niečo cez 2% sa recykluje a 5% sa kompostuje.

Skládky časovaná bomba
Aj riadené skládky odpadov predstavujú z dlhodobého hľadiska vážnu hrozbu pre životné prostredie a samozrejme aj naše zdravie. Vďaka zmiešavaniu tisícov rôznych látok sa na skládkach vytvárajú zložité reakcie, čím sa spúšťa nekontrolovateľný chemicko-fyzikálny proces.

Znečisťovanie vôd a pôdy
Dažďová voda pretekajúca cez odpady uložené na skládke sa ,,obohacuje“ o škodlivé látky, ktoré sú v nich obsiahnuté alebo vznikajú pri rozklade. Tento vzniknutý výluh - priesaková voda môže preniknúť a znečistiť aj okolitú pôdu, podzemné a povrchové vody, zásobujúce ľudí pitnou vodou. Riešením nie je ani podkladanie skládok vrstvami ílu a plastovými izolačnými fóliami, ktoré sú dnes už síce samozrejmosťou, ale ich životnosť je obmedzená. Nebezpečné látky budú na skládke vznikať dlhšie ako je životnosť tohto tesnenia. Vylúčiť nemôžeme ani porušenie izolácie skládky, napr. pri prerezaní tesnenia, prestavení pri požiari a pod.

Spomalený rozklad
Na skládkach sú nevodné podmienky na rozklad odpadu. Rozkladné procesy vo vnútri skládky sú veľmi spomalené. Pri výskumných vrtoch boli preto nájdené zachovalé zvyšky jedál, dobre čitateľné noviny, ktoré boli na skládke uložene cca 15 – 20 rokov.

Vedeli ste?
Štúdie dokázali, že u ľudí žijúcich cca 3 km od skládok odpadu je zvýšený výskyt rakoviny, leukémie a vrodených porúch detí.

Spaľovanie – prírodné zdroje v ohni
Niektorí ľudia, uvedomujúc si problémy so skládkami, považujú spaľovne odpadov za najlepší spôsob zneškodnenia odpadov. Argumentujú znížením objemu odpadu. Skutočnosť je však taká, že spálený odpad sa opäť objaví v iných, niekedy ešte nebezpečnejších formách. Proces spaľovania neničí ani netvorí hmotu, mení iba chemické zloženie a toxicitu spaľovaných zlúčenín. Spaľovaním meníme pevné a kvapalné odpady na plynné emisie. Spálením jednej tony odpadu vznikne 6000 m3 spalín.

Vieme, čo odhadzujeme?
Každý Slovák vyprodukuje ročne 290 kg komunálneho odpadu. Spoločne teda vytvoríme každý rok cca 1,6 milióna ton komunálnych odpadkov. Viac ako 10 mil. ton odpadu vzniká pri priemysle, ťažbe a pod., z toho je 1,4 mil. ton nebezpečných odpadkov.

Hmotnostné zloženie našej odpadovej nádoby:
Prieskumy ukázali, že 80% z toho, čo dnes väčšinou vyhadzujeme ako nepotrebné, by sme ešte vedeli bez problémov využiť. To by sme však museli prestať hádzať všetko do jedného koša a tak produkovať problémový odpad. Sme naozaj takí bohatí, aby sme si to mohli dovoliť?

Škodlivé látky
Posledné desaťročia vyhadzujú ľudia čoraz viac škodlivých látok. Tie sú dnes aj v na prvý pohľad obyčajných veciach, ktoré vyhadzujeme:
- Plasty – obsahujú rôzne zmäkčovadlá, stabilizátory, farbivá s obsahom ťažkých kovov.
- Rôzne problémové látky sú vo zvyškoch kozmetiky, hygienických a čistiacich prostriedkoch
- Nebezpečný odpad - akumulátory, žiarivky, staré lieky, zvyšky farieb, riedidiel

Vedeli ste?
Ortuť z jednej neónovej trubice dokáže otráviť až 30 000 litrov vody. Z klasických náterových hmôt doteraz na Slovensku uniká do ovzdušia približne 40 tisíc ton emisií organických rozpúšťadiel z rozpúšťadiel a riedidiel.

Korene krízy
Ak by každý človek na svete mal takú spotrebu ako obyvatelia západnej Európy, tak by sme pre náš život potrebovali zdroje 8 planét. Narastajúce množstvo odpadov je dôsledkom nášho správania. My sme dôležitým prepojením medzi nekonečnou výrobou a nekonečnou spotrebou. Ani naša relatívne dobrá kvalita života nás neochráni pre následkami škôd vzniknutých na životnom prostredí. Naše zdravie ovplyvňuje znečistenie a škodlivé chemické látky, ktoré sa nachádzajú v pôde, vo vzduchu, vode a v potravinách.

Každý z nás môže pomôcť
Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne. Osvojme si všeobecne známu odpadovú hierarchiu:
1. Minimalizujme vznik a škodlivosť odpadov
2. Opätovne používajme veci použiteľné
3. Separujme odpad pre recykláciu a kompostovanie

Minimalizujme:
Je to ekologickejšie a lacnejšie odpad nevytvoriť. Čím viac odpadov vytvárame , tým viac sa Zem stáva planétou na jedno použitie. Základom minimalizácie odpadov je šetrná a menšia spotreba. Tým, že nenakupujeme nadmerne veľa výrobkov, znižujeme vznik odpadov, ale aj šetríme prírodné zdroje a svoje peniaze.

Typ pre minimalizáciu vzniku odpadu:
Premýšľajme už pred nákupom, koľko odpadu následne z neho vznikne.
- kupujme len výrobky, ktoré skutočne potrebujeme
- vyhýbajme sa jednorazovým obalom
- pri nákupoch odmietajme rozdávané nákupné tašky
- uprednostňujme väčšie obaly a koncentráty
- nepoužívajme agresívne čistiace prostriedky...

Opätovne používajme:
Množstvo vecí nemusíme hneď vyhadzovať - je možne ich opravovať a pod. Používanie výrobkov čo najdlhšie je ako recyklácia - produkuje menej odpadov.

Typy pre opätovné používanie:
- kupujme radšej kvalitnejšie výrobky, ktoré majú dlhšiu trvanlivosť
- opravujme a renovujme pokazené veci
- uprednostňujme nápoje vo vratných obaloch
- používajme nabíjateľné batérie
- uprednostňujme bavlnené plienky pred jednorazovými
- obnosené šaty darujme charite
- plastové vrecúška a tašky opätovne používajme

Separujme odpad na recykláciu a kompostovanie
V súčasnosti je to viac ako nevyhnutné. Nezabúdajme, že takto odstraňujeme iba dôsledky problémov s odpadmi. Recyklácii a kompostovaniu musí najprv predchádzať kvalitné separovanie.

Recyklácia:
Nie je náhradou minimalizácie vzniku odpadov ani opätovného používania – má nasledovať až po vyčerpaní týchto možností. Pre zničené veci, ktoré nie je možné opätovne využiť, recyklácia poskytuje druhú šancu ako sa opäť môžu stať zdrojom pre výrobu nových výrobkov.

Kompostovanie:
Zvyšky zeleniny, ovocia z kuchyne, lístie, pokosená tráva... to všetko môžeme využiť kompostovaním. Kompostovanie je prirodzený proces rozkladania organických látok mikroorganizmami a malými živočíchmi. Výsledný produkt je kompost. Ten môžeme využiť pri pestovaní rastlín ako hnojivo.

Vedeli ste?
Vytriedením 110 ton starého papiera a jeho použitím na výrobu nového sa zachráni 1 hektár 80 ročného lesa. Recyklovanie papiera znižuje znečistenie ovzdušia o 75%, vody o 35% a spotrebu energie o 75%.

Typy pre zvýšenie miery recyklovania a kompostovania:
- začnime separovať jednotlivé suroviny
- ak máme záhradku, začnime kompostovať
- uprednostňujme výrobky vyrobené z recyklovateľného materiálu
- dodržujme stanovené pokyny pri recyklovaní

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk