Ekológia

Ekológia (← z gréc. oikos - dom, logos - slovo), je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom.
Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.
Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha.

Názov

Termín ekológia zaviedol v roku 1886 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele Všeobecná morfológia organizmov ho definuje ako vedu „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“
V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela The Oecology of Plants (Ekológia rastlín).
Špecialista zaoberajúci sa ekológiou sa nazýva ekológ.

Ekologické disciplíny

Ekológia je obsiahla veda, ktorá sa člení na hlavné a vedľajšie pododbory. Základné rozdelenie je:

• všeobecná ekológia - zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov
• špeciálna ekológia - študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia
• aplikovaná ekológia - zaoberá sa praktickým využitím poznatkov ekológie

Pododbory

Medzi hlavné pododbory (usporiadané podľa rozsahu predmetu štúdia od najužšieho po najširší) patria:

• behaviorálna ekológia - študuje ekologické a evolučné základy správania živočíchov a úlohu ich správania v procese adaptácie na podmienky ich životného prostredia
• druhová ekológia (autekológia) - skúma priame vzťahy druhov k ich prostrediu
• populačná ekológia (demekológia) - zaoberá sa dynamikou populácií jednotlivých biologických druhov a vzájomnými vzťahmi medzi populáciami a faktormi prostredia
• ekológia spoločenstiev (synekológia) - študuje vzťahy medzi druhmi v rámci biologických spoločenstiev
• krajinná ekológia - skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajinnej sféry
• ekológia ekosystémov - zaoberá sa tokom látok a energie v ekosystéme
• globálna ekológia (makroekológia) - pristupuje k otázkam ekológie z globálneho hľadiska

Ekológia sa rozdeľuje aj podľa cieľových skupín záujmu, napríklad:

• ekológia zvierat
  oekológia hmyzu
  ohumánna ekológia
• ekológia rastlín
  Základné pojmy
  bióm - biosféra - biotop - ekologická nika - ekosystém - spoločenstvo - životné prostredie

Ekologická kríza
Ekologická kríza vo zmysle ohrozenia Zeme je reálna skutočnosť. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne. Z tohto hľadiska ide o tri ekologické hrozby:

• vyčerpanie prírodných zdrojov
• znečistenie životného prostredia
• ohrozenie života

Tieto tri prvky sú navzájom prepojené. Riešiť ich izolovane je odsúdené na neúspech.
História ekologických katastrof a kríz

Pravek

• výrub lesov

Starovek

• zmena „Zlatého polmesiaca“ na púšť a polopúšť
• vyčerpanie pôdy

Antika

• ničenie lesov okolo stredozemného mora (na výrobu lodí, strojov, a stavieb)
• vyčerpanie pôdy
• erózia a následne zosuvy pôdy

Stredovek

• sťahovanie národov - vojny a následná devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky

Novovek

• priemyselná revolúcia - negatívny dopad - masová likvidácia lesov
• drancovanie surovín, aglomerácia
• vojny - požiare
• odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd

Súčasnosť

• globalizácia - mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním
• erózia a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie
• ničenie dažďových lesov (Južná Amerika, Ázia)
• zmena polostepí na polopúšťe (Severná Amerika, Sibír)
• požiare
• hromadný výlov rýb a morských živočíchov - vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália - zajace, u nás - jelenia a srnčia zver)
• zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečisk, nevhodné zavlažovanie - Rusko, Sibír, severná Afrika, Ázia)
• rádioaktívne zamorenie - úniky pri zpracovaní radioaktívnych materiálov, katastrofy (černobyľská havária), vojenská hrozba
• narušenie ozonosféry - skleníkové plyny, kyslý dážď, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery)
• konzumná spoločnosť - strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dopady.