Jednotlivé štáty spracúvajú svoje stratégie smerujúce k redukciám emisií skleníkových plynov tak, aby prijaté záväzky mohli byť splnené. Najdôležitejšími dvoma cestami k dosiahnutiu zmeny sú predovšetkým úspory energie cestou zvýšenia efektívnosti jej využitia a rozvoj obnoviteľných energetických zdrojov. Európska únia si stanovila ako cieľ dosiahnuť v roku 2010 dvanásťpercentný podiel z celkovej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov. V dlhodobej perspektíve sa ako obnoviteľné zdroje, tak aj úspory cestou zvyšovania účinnosti ekonomicky vyplatí, avšak obe sú veľmi náročné na počiatočné investície, ktoré prinesú ekonomický výsledok až po niekoľkých rokoch.
V tejto súvislosti sa tiež diskutuje o jadrovej energetike. Je zrejme, že jadrová energia neprodukuje žiadne skleníkové plyny. Prevážna časť verejnosti vo vyspelých štátoch však jadrovej energii nedôveruje, pretože riziká s ňou spojené sú považované za nesmierne vysoké. Preto žiadny z rozhodujúcich vyspelých štátov nepovažuje jadrovú cestu za riešenie problému zmeny klímy.
Obmedzovanie emisií skleníkových plynov je prejavom snahy zabrániť alebo zmierniť príčiny zmeny klímy. Mnohí odborníci však usudzujú, že vzhľadom k tomu, že v atmosfére je už nahromadené veľké množstvo skleníkových plynov a všetky predpovede ukazujú, že ich koncentrácia bude stále rásť, malo by sa zároveň veľmi intenzívne pracovať na príprave adaptačných opatrení. To znemená čo najpresnejšie zistiť, aké nebezpečia sú so zmenou klímy presne spojené, a snažiť sa nájsť cestu, ako sa na novú situáciu adaptovať, napríklad plánovať rozsiahle zmeny poľnohospodárskych technológií alebo aj plánovať presídlenie veľkých počtov ľudí.
