V spodnej vrstve troposféry, v ktorej sa pohybuje aj človek, na všetky zložky tvoriace vzduch, okrem dusíka a kyslíka, pripadá len 1 objemové %. I napriek tomu, že koncentrácie znečisťujúcich látok v troposfére sú bežne nižšie ako stotiny percent, ich účinok na živé organizmy, teda aj ľudský organizmus, nie je zanedbateľný, pretože sa prejavujú miernymi až výraznými, akútnymi a chronickými zmenami v organizme. Najviac sledované, monitorované znečisťujúce látky ovzdušia patria predovšetkým zlúčeniny síry, dusíka a uhlíka.
2.2.1 Účinky zlúčenín síry
Oxid siričitý je jedným z hlavných ukazovateľov znečisteného ovzdušia. Jeho celodenný priemer koncentrácie v ovzduší nemá prekročiť 0,1 mg.m-3. Oxid siričitý dráždi oči, dýchacie cesty a vstrebáva sa do krvi. Podráždenie hrtanu nastáva už pri koncentrácii 0,02 - 0,03 mg.m-3. Pri koncentrácii 0,05 mg.m-3 sa prejaví aj podráždenie očí a kašeľ. Oxid siričitý s vlhkosťou slizníc (vodou) umožňuje vznik kyseliny siričitej. Pri vdychovaní vyšších koncentrácií okrem chrapotu pri rozprávaní, cítiť bolesť a tlak na prsiach, vzniká zápal priedušiek a môže nastať aj strata vedomia. Pri akútnej expozícii vysokých koncentrácií môže nastať aj smrť spôsobená kŕčami hlasiviek, zastavením dychu. Takéto koncentrácie sa nevyskytujú bežne vo voľnom ovzduší. Môžu však vzniknúť v uzavretých priestoroch, kde sa oxid siričitý SO2 využíva na dezinfekciu (vinárske, pivnice, sklady obilia, chmeľu a pod.) .
Dlhodobé nízke koncentrácie oxidu siričitého SO2 v ovzduší môžu vyvolať chronické zápaly horných a dolných dýchacích ciest. Opakované zápaly dýchacích ciest môžu vyvolať precitlivelosť(alergiu)organizmu.
Podráždenie očí a dýchacích ciest vyvoláva aj expozícia sulfánu H2S. Pri koncentrácii 0,15 mg.dm-3 vyvoláva vážne ochorenia očí a pri koncentrácii nad 1 mg.dm-3 môže nastať kóma a kŕče, prípadne, smrť. .
Prítomnosť oxidu siričitého SO2 v ovzduší pôsobí nepriaznivo aj na vegetáciu. Nepriaznivo ovplyvňuje fotosyntézu. Oxid siričitý sa podieľa na znižovaní pH (zvyšovaní kyslosti) dažďovej vody (viď.: Globálne problémy životného prostredia - Kyslé dažde).
2.2.2 Účinky zlúčenín dusíka
Pri dlhodobom pôsobení vyšších koncentrácií oxidov dusíka sa znižuje odolnosť organizmu voči infekciám a spolu s oxidom siričitým SO2 prispievajú k vzniku chronických zápalov dýchacích ciest. Oxid dusnatý NO, podobne ako oxid uhoľnatý CO alebo sulfán H2S, má vyššiu afinitu k väzbe s hemoglobínom ako kyslík. Uvedené plyny sa môžu viazať aj na hémové skupiny cytochrómov a tieto javy sú podstatou ich vysokej toxicity.
Lekári si všimli, že v období zvýšeného znečistenia ovzdušia prijímajú nemocnice viac pacientov s astmatickými príhodami. Ale aj deti žijúce v domácnostiach, kde sa používajú plynové variče majú vyššiu frekvenciu ochorení dýchacích ciest. Nové poznatky získané na potkanoch ukazujú, že príčinou je oxid dusičitý NO2, ktorý aktivuje imunitný systém a spôsobuje zvýšenú citlivosť pľúc na alergény.
2.2.3 Účinky zlúčenín uhlíka
Oxid uhoľnatý CO je bezfarebný plyn, ktorý sa 130-krát aktívnejšie viaže na hemoglobín než kyslík. Vzniká karbonylhemoglobín COHb, ktorý je stabilnejší než oxyhemoglobín. Uvádza sa, že oxid uhoľnatý CO po uvoľnení z krvi zostáva ešte viazaný v myokarde a pečeni. Stačí iba 0,1 % CO vo vdychovanom vzduchu, aby blokoval 50 % hemoglobínu. Zvyčajne pri koncentrácii 65 % COHb v krvi nastáva smrť. Ale sú známe prípady, keď pri dlhodobých expozíciách s nižšími koncentráciami COHb v krvi (30 - 40 %) nastala smrť, ale aj naopak, že krátkodobá expozícia s vysokou koncentráciou COHb v krvi a rýchlou lekárskou pomocou nekončili tragicky. Sú však popísané aj prípady, že po jednom vdýchnutí CO môže nastať bezvedomie, kŕče a smrť, závisí to od citlivosti organizmu. V mestských častiach s vysokou automobilovou premávkou je koncentrácia oxidu uhoľnatého CO okolo 5 mg.m-3. Pri koncentrácií 15 mg.m-3 treba vyhlásiť stav ohrozenia. Pri fajčení z jednej cigarety vzniká 50 - 100 cm3 oxidu uhoľnatého.
3. Človek a štátna správa v oblasti ŽP
Ako najvyššiu funkciu pracovníka štátnej správy ŽP predstavuje minister ŽP. Najvyšším orgánom štátnej správy v oblasti životného prostredia je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky.
Štatút MŽP SR
Pôsobnosť
Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane:
- a) ochrany prírody a krajiny,
- b) vodného hospodárstva, ochrany akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania,
- c) ochrany ovzdušia, klimatického systému Zeme a ozónovej vrstvy Zeme,
- d) obchodovania s emisnými kvótami,
- e) ekologických aspektov územného plánovania,
- f) odpadového hospodárstva,
- g) obalov a odpadov z obalov,…
Hlavné úlohy ministerstva
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie najmä:
- a)vypracúva environmentálne koncepcie a návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
- b)vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,
- c)vykonáva štátny dozor,
- d)riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorú vykonávajú krajské úrady životného prostredia (ďalej len „krajský úrad“) a Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“), plní funkciu ich zriaďovateľa a preskúmava ich rozhodnutia,
- e)zriaďuje osobitné odborné organizácie a stále alebo dočasné pracovisko krajského úradu a Obvodného úradu životného prostredia ( ďalej len „ obvodný úrad“ ) mimo sídla krajského a obvodného úradu, a dáva súhlas krajskému úradu na zriadenie osobitných odborných organizácií a zakladá iné právnické osoby,
- f)zabezpečuje v spolupráci s príslušnými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy odbornú prípravu zamestnancov krajského úradu, obvodných úradov, inšpekcie a obcí, ako aj overovanie ich kvalifikačných predpokladov na výkon niektorých funkcií,
- g)overuje odbornú spôsobilosť a vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti zamestnancov
a iných osôb podľa osobitných predpisov,...
