Skleníkový efekt

Zemská atmosféra sa udržovala po stovky rokov, ale teraz, vďaka dôsledkom ľudskej činnosti, je tento zdroj života a ochrany vážne ohrozený. Táto hrozba zahrňuje skleníkový efekt, globálne otepľovanie, jedovaté splodiny, stenšujúcu ozónovú vrstvu a kyslé dažde.
Tieto plyny boli vždy súčasťou atmosféry a mali zadržovanie tepla zo slnečných lúčov odrazených od zemského povrchu. Bez nich by Zem bola taká chladná, že by zamrzli oceány a všetko živé by zahynulo.
Ale akonáhle sa podiel týchto takzvaných skleníkových plynov v atmosfére zvýši pôsobením znečisťovania ovzdušia, sa zachytáva príliš mnoho tepla a Zem sa začína oteplovať. Len v tomto storočí sa primerná globálna teplota o pol stupňa Celsia. Vedci teraz predpovedujú ďalšie zvýšenie teploty o 1,5 až 4,5 stupňa Celsia do polovičky budúceho storočia.
Odhaduje sa, že viac než miliarda ľudí (to je zhruba jedna pätina svetovej populácie) dnes dýcha vzduch silno znečistený jedovatými plynmi , prevažne oxidom uhličitým a oxidom siričitým, ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty priemyselnej výroby. To má za dôsledok prudký nárast hrudných a pľúcnych chorôb, obvzláš u detí starých ľudí.
Znepokojujúce je tiež vzrastajúci počet ľudí trpiacich rakovinou kože. To spôsobuje škodlivé ultrafialové žiarenie, ktoré v slnečních lúčoch preniká poškodenou ozónovou vrstvou. Ozónová vrstva v statosfére nás chráni tým, že tieto škodlivé ultrafialové lúče vstrebáva. Ale celosvetové užívanie freónov (CFC) v sprejoch, mrazničkách, čistiacich prostriedkov a polystýrenoch spôsobilo také zvýšenie množstva týchto plynov v atmosfére, že ich nedokáže vstrebať. Tieto prebytočné plyny sa rozkladajú a vytvárajú chlór, ktorý napáda a ničí ozón. Ako prvý objavili tento efekt výskumy v Atarktíde v roku 1985, keď sa v ozónovej vrstve nad niektorými časťami južnej pologuli objavila diera. Vedci sa obávali, že to môže spôsobiť stenšovanie ozónovej vrstvy nad ostatnými časťami planéty a že, sa to stane, budú ľudia silnejšie vystavení škodlivému žiareniu.
Bohužiaľ v roku 1995 oznámili vedci výskyt dier v ozónovej vrstve nad Arktídou a časťami severnej Európy.