Pôda

V odporúčaní Rady Európy R(92)8 ”o ochrane pôdy” je pôda definovaná ako integrálna súčasť ekosystémov Zeme, situovaná medzi povrchom Zeme a podložím. Profil pôdy je rozdelený do vrstiev (horizontov) so špecifickými fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Z hľadiska využívania pôdy a z ekologického hľadiska môže pojem pôda zahrňovať aj permeabilný materiál podložia, ktorý môže byť rezervoárom podzemných vôd. Takto definovaná pôda môže dosahovať značné hĺbky a v tomto kontexte sa pod pojmom pôda môže rozumieť aj územie (krajina).

V zmysle Svetovej charty je pôda časťou povrchu Zeme preniknutá koreňmi na nej rastúcich rastlín a na ktorej je svet najväčším podielom závislý na produkcii potravín pre svoju výživu a vlákien pre svoje obliekanie.

Z prírodovedného hľadiska je pôda prírodným, oživeným útvarom, ktorý sa vyvinul z povrchových zvetralín zemskej kôry a organických zbytkov. Stavba, zloženie a usporiadanie sú výsledkom pôsobenia pôdotvorných činiteľov (zvetrávanie, podnebie, rastliny, kultivácia, edafón atd.). Pôda je prírodny útvar zložený z vrstiev (horizontov). Najvrchnejší horizont sa nazýva ornica (úrodná časť pôdy). Na malom území Slovenska je pomerne veľká typová i druhová rozmanitosť pôd, no napriek tomu patríme k štátom, ktoré majú pôdu podrobne preskúmanú a klasifikovanú.

Pôda a úrodnosť sú späté pojmy. Prirodzená úrodnosť je výsledkom procesov prebiehajúcich v pôde. Kultúrna úrodnosť je v dôsledku kultivácie. Pôdna úrodnosť je schopnosť pôdy poskytovať rastlinám optimálne životné podmienky. Úrodnosť nie je trvalá a mení sa v dôsledku prirodzeného vývoja pôdy a starostlivosti o ňu. Hĺbka, zrnitosť, fyzikálne vlastnosti, humóznosť, reakcia a ďalšie vlastnosti pôdy tvoria tzv. bonitu. 

Pôda ako prírodný útvar má svoje nezastupiteľné postavenie. Odporúčanie Rady Európy R (92) 8 o ochrane pôdy (1992) upozorňuje na jej nasledovné hlavné funkcie:

- produkcia biomasy ako základná podmienka života človeka a iných organizmov na Zemi;
-filtrácia, neutralizácia (pufrácia) a premena látok v prírode ako súčasť funkčných a regulačných mechanizmov prírody;
- udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode (biodiverzita druhov);
- priestorová základňa pre ekonomické aktivity človeka (poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel, doprava, stavebníctvo, turistika, a iné) a sociálne istoty obyvateľstva (zamestnanosť, výživa, príjmy);
- zásoba a zdroj surovín (voda, íl, piesok, horniny, minerály);
- kultúrne dedičstvo štátov a Zeme vrátane ukrytých paleontologických a archeologických artefaktov. 

Podľa uvedeného dokumentu všetky funkcie pôdy majú rovnakú dôležitosť. Musia sa vždy vytvárať podmienky pre to, aby sa harmonicky umožňovali a ochraňovali všetky funkcie pôdy.